Televízia Články
Komentáre na STV? Stále nezaujímavé
Ostatné spravodajské relácia na Jednotke dôstojne prežívajú do avizovanej zmeny. Komentár
STV má od nového roka smelé plány so svojím spravodajstvom. Súčasná podoba spravodajských relácií je určite nevyhovujúca. Na Dvojke sa po letnej prestávke už vyše mesiac vysiela staronová analytická relácia so skráteným názvom Komentáre. "Správy" sa z názvu stratili, zostal unavujúci bordový vizuál a pribudol nový moderátor. Návrat Komentárov na scénu verejnoprávnej televízie tak napokon nezaujal, lebo ani nemal čím.
Komfort pre politikov
V prvom vydaní (5. septembra) mal Maroš Stano, odídený moderátor diskusie O päť minút dvanásť, možnosť divákov presvedčiť o resuscitácií. Žiaľ, aj napriek snahe o dynamickejší prejav nebol osobnosťou tejto relácie. Formát komentovaných správ pritom charizmatickejšiu novinársku osobnosť vyslovene predpokladá.
Moderátorska posila Komentárov Boris Chmel mal svoju premiéru v treťom poprázdninovom vydaní. Chmel nie tak dávno moderoval Tému dňa na Ta3, potom prišiel do rozhlasovej relácie Z prvej ruky, kde sa strieda s Jurajom Hrabkom. Pravidelný poslucháč tejto analytickej diskusie vie, že Chmel je ako moderátor málo priebojný a neraz sa pýta „čudne“. Dynamiku Komentárom nepriniesla a nekonfrontačný štýl si udržiava aj tretia moderátorka Komentárov Marta Jančkárová.
Názory na moderátorov sú, samozrejme, subjektívne. Treba však uznať, že formát komentovaných správ jednoznačne závisí od schopností moderátora. Veď divák od takýchto správ očakáva pridanú hodnotu. Teda kvalitného moderátora, netriviálne otázky a analytické postrehy. A práve tu prvé vydania Komentárov vyznievajú rozpačito. Snahu pýtať sa cítiť je, horšie je to s ustrážením odpovedí. V RTVS moderátor zrejme nemá širší tím, ktorí mu s otázkami pomáha či dokonca modelovo trénuje stratégiu, ako sa pýtať, aby pozvaný hosť musel odpovedať. S najväčšou pravdepodobnosťou Komentáre fungujú oveľa jednoduchšie. A na ich kvalite to vidno. Neposunuli sa dopredu. Ponúkajú iba komfortný verejnoprávny priestor pre politikov a málo nového pre diváka.
Skrátenie neuškodilo
Problém Komentárov tiež je, že na Dvojke vôbec nemajú taký stabilný vysielací čas, ako RTVS ohlasovala. V prvý týždeň sa nevysielali vo štvrtok pre živú diskusiu Štefana Hríba, druhý septembrový týždeň ich z vysielania vyšachoval utorkový futbal. Druhé vydanie Lampy už bolo rozdelené reláciou Komentáre, ale ďalší štvrtok Lampu predelil futbal a Komentáre sa opäť nevysielali. A problémovým sa zdá byť aj pondelok. Vtedy v rovnakom čase vysiela Jednotka Reportérov. Nie sú náhodou tieto relácie cielené na toho istého, náročnejšieho diváka? Ak áno, čo si má v pondelok o 21:30 vybrať?
Ostatné spravodajské formáty si popri ambicióznejších Komentároch aspoň nepohoršili, a to vrátane kratších Správ STV. Zvyčajne stihnú odvysielať 11 reportáži (mimo agentúrnych čítaných správ). Rovnaký počet reportáži vysiela aj Rádiožurnál o 18:00, ktorý vysiela Rádio Slovensko. Takže skrátenie správ nemusí byť takým veľkým „verejnoprávnym nedostatkom“, najmä ak čestne priznáme, že „konkurencia“ (Markíza, Joj) má vo svojich dlhých spravodajských reláciách tiež ani nie 15 minút obsahu, ktorý by sa dal žánrovo označiť ako „správy“.
Presunom Komentárov na Dvojku ostal na Jednotke priestor, ktorý počas leta, aj od septembra, vypĺňa spravodajská relácia s názvom Nočné správy. Je to určitý hybrid, ktorý však môže Jednotke za lacný peniaz napĺňať kvóty premiérových programov. Zdalo by sa, že táto relácia je predhrávaná, no našťastie sem tam odvysielala živý vstup, takže stíha byť aktuálna. Aj pri tejto spravodajskej relácií zaúradovala „skákajúca“ kontinuita bez pointy, keďže v lete bol vizuál Nočných správ bordový a od septembra je žltý.
Je pochopiteľné, že RTVS sa momentálne snaží v prvom rade vyrábať spravodajstvo. A na tomto poli sa mu darí. Prvé výsledky výrazných kvalitatívnych zmien by mohli (a aj musia) prísť v novom roku. Dovtedy čaká kolektív spravodajstva tvrdá práca. Veď zmeniť nespokojnosť so súčasným spravodajstvom na spokojnosť je určite nesmierne vyčerpávajúca práca. Na druhej strane ide o zmysluplné zadanie s celospoločenským dosahom, ktorý by sa RTVS i jeho platiteľom konečne mal podariť.
