Vyše desať mesiacov riadia dabing nové zákony. Keď vstupovala do platnosti, dabingoví herci a verejnoprávna STV ju vítali. Naopak, Markíza a Joj to brali ako nešťastný krok. Teraz je to tak isto, len herci nadávajú.

STV: Možno budú Simpsonovci. STV ako jediná televízia zmenu začiatkom roka uvítala – a je s ňou spokojná doteraz. "Prináša ešte viac slovenčiny vo vysielaní, a to nielen vo verejnoprávnej televízii, ale aj v komerčných," tlmočí postoj televízie hovorkyňa Želmíra Habánová.

Známy je fakt, že zákon prišiel napríklad po prvej sérii vysielania Zúfalých manželiek na STV. Preto mali premiéru po česky ale druhá a ďalšie série sú povinne v slovenčine. To, že to môže nastať aj pri animovaných Simpsonovcoch, sme už písali.

Teraz je STV konkrétnejšia. "Vytvoriť slovenskú verziu pri dabovaní Simpsonovcov je pre nás veľká výzva a tvorcovia sa tešia na túto lahôdku," naznačuje Habánová. Zároveň však dodáva, že o kúpe ďalších sérií sa zatiaľ nerozhodlo.

Povinnosť dabovať takmer všetko znamenalo pre STV najmä zvýšiť položku nákladov na dabing. Diváci zaň zaplatia takmer sto miliónov ročne. "Preto realizácia dabingu predstavuje veľmi lukratívnu oblasť a vzbudzuje prirodzený záujem najmä externého prostredia," napísal predseda Rady STV vo svojom prehľade o problematike dabingu v STV za posledné roky Bohumír Bobocký.

Dabing je jednou z príčin problémov okolo výrobného riaditeľa STV Juraja Dobiša. Kontroluje jeho výrobu. Podľa Bobockého Markíza za minútu dabingu zaplatí 830 korún, Joj od 760 do 780 a STV o 100 až 150 viac. Bývalá šéfka kontrolingu Elena Šrámková pri svojom odchode tvrdila, že v priebehu prvého polroka STV vyčerpala prostriedky na dabing takmer na celý rok.

Joj: Späť s češtinou. Televízie mali pripravené riešenia, keby pre audiovizuálny zákon vzrástol objem výroby dabingu. Joj sa začiatkom roka vyhrážala výmenou drahých štúdií za lacnejšie, ak by jej náklady neúmerne narástli. Desať mesiacov platný zákon však nenavýšil výrobu na neúnosnú mieru. Podľa Joj to súvisí s rastúcim množstvom vlastnej tvorby a reprízovaním už nadabovaných titulov. Na Kolibe stále trvajú na svojom pôvodnom stanovisku: audiovizuálny zákon nebol najšťastnejší krok. Väčšiemu podielu češtiny by sa do budúcnosti nebránili. "Ľudia na Slovensku sú na češtinu zvyknutí, mnohé tituly poznajú z českých televízií. Vedia, že majú skvelý dabing, a slovenské verzie ich rušia," hovorí za televíziu Tatiana Tóthová.

Herci: Malá motivácia. Po schválení zákona sa z radov televízií ozvali hlasy, že hlavným iniciátorom zmien bola profesijná organizácia Herecká obec Slovenska (HOS). Zákon mal pomôcť práve hercom. Očakávali oveľa viac práce najmä v regiónoch, ale prišlo iba mierne zvýšenie. Viceprezident HOS Jozef Švoňavský je napriek tomu so zákonom stále spokojný, zatiaľ nevidí žiadne jeho negatívum. Skôr podľa neho prevažujú pozitíva.

To, čo sa mu však páči oveľa menej, je "sebecký prístup" televízií: "Pokiaľ spoločnosti, ktorá u nás vlastní televíziu, medziročne vzrastie obrat o 48 % a pomerne k tomu aj zisk, no na druhej strane ceny za dabing neustále klesajú, tak sa mi to nezdá fér," argumentuje Švoňavský.

Druhým dôvodom nespokojnosti je skutočnosť, že cenu duševnej práce ťažko určiť. "Môžem to porovnať s tehlou a knihou – oboje sa dajú podložiť pod nohu stola, ale skúste si prečítať tehlu…" Švoňavský vyhlasuje, že herci sú momentálne tesne nad hranicou, kedy ešte majú motiváciu robiť dabing.

Markíza: Viac peňazí nebude. Aj Markíza je podľa šéfa jej dabingu Braňa Hronca tesne nad hranicou – hranicou, kedy ešte nemusí tlačiť na štúdiá, aby znížili ceny. Ale podlezenie vraj hrozí kedykoľvek – možno o mesiac, možno o rok. "Neviem si predstaviť, že by niekto povedal: Viete čo, dajte na dabing viac peňazí. Určite nie v dnešných krízových časoch," tvrdí.

Rast objemu výroby po prijatí zákona bol v prípade Markízy malý. Kedysi vysielala 8 – 12 % češtiny, pre nový audiovizuálny zákon je jej dnes asi 6 – 8 %. Aj pred prijatím zákona mala najviac slovenčiny zo všetkých. "Markíza vždy riešila slovenský dabing veľkoryso a čeština bola na obrazovke, len keď to nemohlo byť na ujmu veci. Využívali sme prístup k bezplatnej českej verzii, ktorý nám garantoval distribútor. Hneď ako sme tu ušetrili, mohli sme dať viac do slovenčiny." Takzvaný free access je už minulosťou, zmenila sa tiež filozofia televízie. "Ani sa nezamýšľame nad tým, kedy a kde použiť češtinu, ale či nám to zákonná norma dovoľuje. Pokiaľ sme titul už v minulosti vysielali v češtine, potom už nič neriešime a necháme ho v češtine, lebo ušetríme."

Medzery v zákone. Televízie vidia v legislatíve niekoľko dier. Zmätočný dabing seriálov – teda presne to, na čo STV naráža pri Zúfalých manželkách a Simpsonovcoch – patrí medzi menšie. "Toto je časť, ktorú nikto nedomyslel," vraví Hronec z Markízy. Je tu však aj väčší problém: "Objem výroby nestúpol až tak, ako by stúpol, keby sa do toho zakomponovali aj ďalšie štruktúry," myslí si. Skoršie články distribučného reťazca – kinofilmy či DVD, predovšetkým však platené televízie – totiž môžu byť naďalej bez slovenského dabingu a žiadna legislatívna zmena sa v tomto smere ani nechystá.

Takto nastavené mantinely sa Hroncovi zdajú nelogické, najmä ak niektorí distribútori nedabujú ani len animované rozprávky. Namiesto Markízou odhadovaných 2 500 hodín ročne tak narástol slovenský dabing možno o pár stoviek. V návrhu zákona ustanovenie o povinnom dabingu filmov v kinách či na DVD bolo, zmizlo však počas schvaľovacieho procesu. Televízna sféra to stále vníma ako ideálne riešenie. Novelizácia však nie je v pláne, herci sa teda na rádovo viac práce tešiť nemôžu.

Poznámka: Autor je redaktorom časopisu Eurotelevízia.

• Týždňovka: Rakovská mala čítačku a my máme nezvratné dôkazy

• Týždňovka: Buček, Bruchala a Bubán v kovbojských klobúkoch pojedajúci puding

Diskusia (106 príspevkov)