Televízia Články / 19.2.2009 Štvrtok
Fokus pokus
• Prečo o osude nových relácií rozhoduje niekoľko ľudí z ulice?
• Stačí pár sedení s divákmi a herci majú výpoveď
• Markíza robí k Rádiu neštandardne veľa výskumov. Chce, aby sa vydarilo
• Obchod so šťastím bol na denný seriál príliš náročný
Focusové testy robia pred vysielaním všetky slovenské televízie. Prečo? Ako testy vyzerajú?
Televízie to poznajú od čias Silvánovcov – vtedy však boli prieskum diváckej akceptácie v úplných začiatkoch. Markíza si vyvíjala vlastné metódy, ale neuchytili sa. Dnes majú výskumné agentúry na testovanie nový nástroj – focusové testy.
Psychologické pokusy. O osude seriálov rozhoduje osem až desať ľudí. Presne toľko tvorí jednu focusovú skupinu. Jej účastníci strávia dve hodiny medzi štyrmi stenami, pozorovaní objednávateľmi z televízie cez kameru alebo jednostranné "kriminalistické" zrkadlo. Ich úloha je jediná: pozrieť si seriál, pričom ak ide o novinku, ani nevedia, ktorá televízia prieskum platí. Potom sa na nich skúšajú rôzne hry. "V prvom rade je dôležité zdôrazniť, že je to kvalitatívny prieskum. Je to skupinová diskusia obohatená o projektívne techniky," vysvetľuje vedúca oddelenia Media & HealthCare spoločnosti GfK Slovakia Barbora Šlosárová podstatu focusov.
V miestnosti s respondentmi je moderátor – školený psychológ, ktorý má odhaliť, čo si o seriáloch ľudia naozaj myslia. Ich slovné a neverbálne prejavy si totiž často protirečia. Zúčastnení dostanú individuálne alebo skupinové úlohy. Obľúbený je napríklad výber z kalibrovaných obrázkov, z ktorých každý v sebe skrýva určitú emóciu (veselý, dynamický, prirodzený). Výberom konkrétnych obrázkov sa dajú individuálne zachytiť prvé dojmy a hodnotenia seriálov.
Prečo focusy. Názor na focusy je vo všetkých televíziách rovnaký. "Má to vysoký odporúčací charakter a na základe toho sa tiež rozhoduje," hovorí vedúci útvaru výskumu programu STV Peter Tóth. Inak by televízie nedávali podľa našich informácií 1660 až 2655 eur (cca. 50 až 80 tisíc korún) za jeden focus – a to pri testovaní akejkoľvek novinky treba urobiť aspoň tri či štyri takéto "sedenia" s divákmi, inak sa pod výsledky žiadna agentúra nepodpíše. Čo vlastne televízie tak zaujalo? Žiadna z agentúr negarantuje, že testovaný program dosiahne prevratné ratingy, ale focusmi sa vraj dajú nastaviť východiská. "Výstupom nie sú presné čísla, percentá, ani grafy. Je to súhrnná záverečná správa, ktorej cieľom je dať klientovi odporúčania, ako ďalej pracovať so seriálom,“ vysvetľuje Šlosárová.
Testovanie Rádia
Focusy robila pre Markízu agentúra AKO. Zámerom bolo zistiť:
• emončnú rezonanciu – prvý dojem z pilotnej časti
• schopnosť tohto diela zaujať cieľovú skupinu
• názory na celkové hodnotenie diela
• životaschopnosti témy seriálu
• jeho dejových liniek
• obsahových prvkov
• predpokladaného pokračovania deja
• najsilnejších a najslabších scén
• hereckého obsadenia a postáv
• castingu
• vnímanie prostredia
• hudobnej zložky
• humoru
• samotného názvu seriálu ale i rádia
• postavenie seriálu v konkurenčnom prostredí
• možného vysielacieho času s prepojením na značku televízie
• potvrdenia cieľovej skupiny
Anton Šulík, šéfdramaturg seriálu Rádio, považuje kontrolu v podobe focusových testov za vitálnu pomoc. "Snáď jediným sporným bodom akceptácie sa stáva miera vkusu oboch strán," vyjadruje sa k nedostatkom. "Je na zodpovednosti samotných tvorcov k akej miere kompromisu sa znížia. V zásade z môjho osobného poznania výsledkov focusov sa stotožňujem rádovo s 85 % vzneseného."
Líder testuje. Presný objem focusových testov televízie taja. Pravdepodobne najviac ich robí Markíza – od relácií ako Atlas, Skvelý deň, Prominenti až po Priateľky a iné seriály. Dokonca ešte pred zrušením dala skúmať Big Brothera, i keď u licencovaných formátov je to neštandardné. "Systematicky testujeme vždy novú reláciu a tiež reláciu, ktorej sledovanosť klesá, alebo sa vyčerpáva obsahovo," vysvetľuje šéfka výskumu Darina Kyselová. Všetky focusy väčšinou začínajú rovnakou otázkou: ktorý seriál alebo reláciu majú respondenti radi a prečo pozerajú to a nie napríklad Ordináciu v ružovej záhrade. Mimochodom, tá býva pravidelne testovaná každú sezónu a bude i nasledujúcu. "Skúmame aj samotné postavy, či nedozneli, či už nie sú nudné, alebo kto chýba divákom v Ordinácii." V druhej sezóne respondenti vo focusoch prejavili záujem o viac poznatkov, priam poučení z gynekológie, v tretej dali zelenú novému oddeleniu "ER". Zmeny, ktoré odsúhlasilo približne 40 ľudí (max. 10 ľudí krát max. 4 focusy v rôznych mestách), boli takmer úplne akceptované.
Ešte viac sa televízia sústredí na otestovanie novinky Rádio. Najskôr pustila do focusov pracovné materiály, aby tvorcovia zistili, či téma, kasting a problémy, ktoré tam chcú riešiť, sú zaujímavé pre divákov. "Ľudia v celku povedali áno, mali výhrady k detailom. Keďže to bol len pracovný materiál, možno ďalej pracovať v produkcii na rizikových veciach." Z focusov podľa Kyselovej vyplynulo, že diváci sa na túto tému tešia, zaujalo ich prostredie, ktoré je pre nich neznáme a očakávajú, že sa dostanú do vnútra rádií. "Očakávajú reálny pohľad do života rádií, keďže si nevedia predstaviť, ako to vo vnútri vyzerá. Chcú sledovať aj drámu vzťahov, čo je dosť náročné, ak seriál nemá ujsť veľmi do banality." Rádio bude ešte raz otestované, tentoraz s pilotnou epizódou: "Keďže ide o väčší prime-timový projekt, chceme získať viac informácií o akceptovanosti divákov, než je obvyklé." Zatiaľ bola výsledkom napríklad zmena hereckého obsadenia či hudby. Na focusoch k Rádio boli aj tvorcovia – Markíza vždy prizýva členov štábu aspoň na dve sedenia.
Šéfdramaturgička Ordinácie v ružovej záhrade Jana Kákošová o focusoch
"Pred štartom seriálu TV Markíza - Ordinácia v ružovej záhrade - bolo pre nás zaujímavé dozvedieť sa z focusových výskumov podstatné informácie: čo slovenský televízny divák očakáva od dlhodobého seriálu, aké príbehy, aké prostredia, s ktorými hercami sa chce na obrazovke stretnúť. Pretože slovenský televízny seriál tu nemal dovtedy tradíciu, respondenti boli skôr skeptickí. Veľká časť neverila, že by sa slovenský televízny seriál podaril a bol úspešný. Toto bola pre tvorcov určite veľká výzva – dokázať, že je to možné. A veľká motivácia zrušiť túto obecnú skepsu. Po jarnej sérii roku 2007 sme si overovali, nakoľko divákov bavia pacientske príbehy, koľko ich chcú v jednej časti vidieť, či uprednostňujú tragické a dramatické udalosti alebo skôr všedné či humorné. Aj keď nás výsledky focusu neprekvapili, pretože kombinácia vážnych aj menej vážnych príbehov bola samozrejme ideálnou, dozvedeli sme sa, ako plnia pacientske príbehy aj svoju informačno–osvetovú funkcia, a že aj zdanlivo všedný minipríbeh je pre divákov zaujímavý. Pacientske príbehy sa teda stali neoddeliteľnou súčasťou príbehovej koncepcie seriálu a venujeme im veľký priestor, snažíme sa vyhnúť jednorázovej epizodičnosti, ale skôr rozvíjať príbeh pacientky a jej diagnózy na viacero častí, aby mal aj svoju psychológiu. Zaujímavé boli aj výsledky sympatií a antipatií divákov voči postavám, niekedy bol dôvod v nastavenom dramatickom charaktere, inokedy – aj keď šlo o postavu pozitívnu, kladnú – diváci jej neverili, lebo ju stelesňoval herec, ktorý nebol obecne divákom sympatický, alebo bol príliš nevýrazný, nezapamätateľný. Dôležitý bol aj názor divákov, kto na nich pôsobí v úlohách lekárov dôveryhodne a kto nie. Samozrejme, aj tieto skúsenosti z ankiet a výskumov nám pomohli zvažovať budúcnosť postavy v seriáli."
Snaha v Mlynskej. Slovenská televízia tiež testuje – najmenej zo všetkých. Pritom má najviac vlastných relácií. "Tým, že STV má trocha iné poslanie, nerobí ich všade. Bolo by dobré, keby sa dali robiť na všetky nové projekty – na dlhodobé formáty. To je ideálny stav," hovorí šéf výskumu Tóth. Posledným pokusom zistiť záujem divákov bol Obchod so šťastím. Respektíve, vtedy sa už zisťoval nezáujem – televízia si totiž dala seriál otestovať až po krachu prvej série. Pred štartom natáčania to neurobila, lebo projekt vznikal v neštandardnom režime; po výsledkoch focusu by nebol natočený len pilot, ale i desiatky častí. Tie by nebolo možné spätne prerobiť. "Obchod mal príliš veľa scén, možno bol na typ denného seriálu aj náročný. Druhá séria sa začala prispôsobovať aj výsledkom focusov a testu diváckej akceptácie," sumarizuje Tóth. Okrem tempa deja sa zisťovalo, ktorí herci sa stotožňujú s úlohami alebo či to tvorcovia neprehnali so zápletkami. Výsledok: dopyt po jednoduchšom deji a väčšom humore. Stotožnenie herec-postava nevyšlo dobre u jednej z hlavných postáv. Ďalšie postavy budú musieť v druhej sérii "zomrieť", vôbec totiž nezažiarili. Seriál je teda údajne vylepšený podľa diváckej objednávky a dostane sa do vysielania, ak budú peniaze. V opačnom prípade robili v STV focusy zbytočne.
Lacnejšie ako pohorieť. Po focusoch podľa našich informácií Markíza za posledné dva roky stopla jeden pilot, Jojke ostali v site dva projekty, naopak Panelák vyšiel veľmi dobre. STV testuje málo, do budúcna sníva aj o focusoch detskej tvorby. "Zisťujeme do hĺbky, v čom je problém. To sa kvantitatívnymi metódami nedá," hovorí Tóth, prečo majú vysielatelia radi focusy. Na rozdiel od ankiet sa môžu ľudia z televízií operatívne opýtať na čokoľvek - stačí dať do slúchadla pokyn moderátorovi focusu. Aj keď suma za kompletné otestovanie relácie či seriálu je v prepočte na koruny šesťmiestna, vraj je nižšia ako daň za nízke ratingy. Ani pri focusoch však nie je všetko zaručené – otestované relácie tiež u divákov prepadávajú. Ich výhodou je, že na obrazovky idú v divácky najprijateľnejšej podobe. Či ju akceptujú masy, rozhodnú peoplemetre.



