„Koncesionárske“ poplatky, príjmy z reklamy, štátne kompenzácie za oslobodené domácnosti, milióny eur na základe zmluvy so štátom, možné dotácie z audiovizuálneho fondu – financovanie médií verejnej služby nebolo nikdy také komplikované ako po legislatívnych zmenách z posledných troch rokov. To, čo úradníci vo svojom žargóne označujú len za viaczdrojové financovanie, môže viesť k napadnutiu systému zo strany Európskej komisie. Myslí si to odborníčka na mediálne právo Slavomíra Salajová.

Zdroj: TREND / Maňo Štrauch

Zbytočná zmluva. Až dosiaľ sa financovanie médií verejnej služby nevymykalo z európskeho štandardu – mix poplatkov, obmedzeného priestoru na vysielanie reklamy a dotácie na niektoré konkrétne projekty „vo verejnom záujme“ vrátane vykrývania zadlženosti orgánom dohliadajúcim na poskytovanie štátnej pomoci neklali oči.

Systém financovania sa zmení najmä od budúceho roka, keď verejnoprávny rozhlas a televízia dostanú prvé peniaze na základe zmluvy so štátom. „Neviem,“ odpovedá S. Salajová v rozhovore pre TREND na otázku, prečo rezort kultúry podľa nej potreboval zakomponovať do právneho poriadku nový dotačný inštitút. „Aj doterajšia právna úprava umožňovala STV aj SRo poskytnutie štátnej pomoci na programy vo verejnom záujme. A to dokonca s menším rizikom narušenia hospodárskej súťaže. Na to neboli potrebné žiadne legislatívne úpravy,“ vysvetľuje právnička, ktorá v minulosti pôsobila na ministerstve kultúry a v súčasnosti radí súkromnému sektoru v audiovizuálnom priemysle.

Ministerstvo presadzovalo zmluvu z dôvodu strednodobej stratégie financovania pôvodnej tvorby. Zmluva je síce na päť rokov, jej obsah sa však dopĺňa každoročne.

Neoznámili. Jedným z hlavných problémov, do ktorých sa Slovenská republika môže pre zmluvu so štátom dostať, je podľa S. Salajovej skutočnosť, že príslušné orgány nový spôsob poskytovania dotácií nikdy neposlali do Bruselu na formálne odobrenie – oznámenie. Poskytnutie štátnych peňazí pre verejnoprávne médiá je aj podľa komisie, ktorá už viackrát, na podnet komerčnej brandže, sprísnila podmienky ich financovania, a priori v poriadku. Okrem iného sprísnili povolenia pre internetové aktivity štátom chcených vysielateľov. Komisia však návrh zmluvy televízie s rozhlasom nevidela. „Napríklad ani nový «koncesionársky zákon» nebol dodnes preskúmaný z hľadiska štátnej pomoci. Zmluva, ktorá sa stáva ďalšou štátnou pomocou, sa v tomto kontexte dostáva do ešte väčších problémov,“ myslí si S. Salajová. „Pri základnom pravidle – neoznámená pomoc je neoprávnená – je riziko posúdenia zmluvy a jej negatívneho vplyvu na hospodársku súťaž vysoké,“ dodáva.

Bez súťaže. Pochybný je najmä obsah zmluvy so Slovenskou televíziou. Kým rozhlas bude v prevažnej miere financovať iba existujúce projekty a vysielaciu technológiu, STV dostane štátne peniaze na samé nové filmové či dokumentárne projekty – bez toho, aby prebehla verejná súťaž. Státisícové až miliónové rozpočty niektorých z nich už v súčasnosti vzbudzujú otázniky, aké diela za rekordné sumy vzniknú.

S. Salajová sa domnieva, že Európska komisia sa na poskytnutie týchto prostriedkov bude pozerať až po ich pridelení – ak niekto zo súkromných subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom priemysle bude mať k neúmernému dotovaniu producentskej brandže výhrady a dá na komisiu podnet. Riziko negatívneho posúdenia pridelenia prostriedkov z Bruselu je podľa právničky vysoké práve pre vysoký počet súťažiteľov – potenciálnych „informantov“ medzi televíziami a producentmi.

Ako dodáva S. Salajová, z legislatívno-technického aspektu je zmluva so štátom dokonca naformulovaná tak, že STV by de iure nemala väčšinu svojho rozpočtu používať na nič iné ako na „verejnoprávne aktivity“ zadefinované práve v zmluve so štátom. „Zo zmluvy vyplýva, že čo nie je v jej dodatku, nie je takouto aktivitou,“ argumentuje. A keďže zmluva sa zmieňuje iba o výrobe programov, „STV stratila možnosť financovania svojich prevádzkových a investičných nákladov z prostriedkov viazaných zmluvou.“ S. Salajová si nemyslí, že samotné zmluvy so štátom posilnia závislosť médií od politiky. Hoci priestor na doplnenie zoznamu podporovaných projektov zo strany politickej moci vždy existuje.

Aby bol systém štátnej podpory transparentný, rozpočty televízie a rozhlasu by museli byť podľa S. Salajovej v prvom rade zostavené na základe reálne vypočítaných nákladov. „Obe verejné médiá by sa mali profilovať v takých službách a programoch, ktoré absentujú na relevantnom trhu v konkrétnom čase,“ hovorí. Podľa toho by sa mali následne stanoviť ich rozpočty. „A následne vyriešiť – systémovo, transparentne a v súlade s pravidlami štátnej pomoci – poskytovanie prostriedkov na sanovanie týchto rozpočtov.“

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.

• Týždňovka: Bohumilov bojkot Telerána

• Filmy v TV sú mŕtve. Víťazí vlastná tvorba

Diskusia (0 príspevkov)