Televízia Články / 3.9.2010 Piatok
Do licenčnej rady sa vrátil komunizmus
Členom licenčnej rady určite nikdy nikto nedal právomoc posudzovať či dokonca pokutovať, ako neokrôchane médiá slovami popisujú veci okolo seba.
Miera zneužívania pokutovacej kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu nadobudla tento týždeň úplne nový rozmer. Jedna vec bola, keď radní upozorňovali na porušenie zákona v prípade údajne neobjektívnych televíznych príspevkov.
Kým nie ste manažér verejnoprávneho média, pre ktorého takéto pokuty môžu byť zámienkou na odvolanie, alebo v prípade súkromných médií predlžovanie licencie je v nedohľadne, nad upozornením na porušenie zákona sa možno pousmiať a hodiť do skartovača. Ak mediálna rada vôbec niekedy mala svoju vážnosť, v posledných rokoch ju stratila určite.
Rade sa však evidentne už aj súčasné, pomerne široké kompetencie mália. Už viackrát preklasifikovala diskusnú reláciu na politickú publicistiku, aby mohla upozorňovať na porušenie zákona podľa paragrafov o objektívnosti a vyváženosti.
Tento týždeň zas použila ustanovenia, ktoré majú chrániť ľudskú dôstojnosť, na to, aby trestala výlučne slovný prejav novinára, ktorý spracoval spoločensko-ekonomickú tému.
Príspevok televízie Markíza, ktorý sa venoval rastúcim nákladom na dôchodkové zabezpečenie a ekonomické dôsledky rastúcej dĺžky života, nepoužíval okrasné metafory. Vyznieval miestami cynicky chladno a určite sa nedá vylúčiť, že novinár zvolil takýto jazyk, aby príspevok vyznel akčnejšie. To však neznamená, že príspevok bol nekorektný – prerozdeľovanie verejných zdrojov, ktorým sa určuje dĺžka a kvalita života sociálne slabších skupín obyvateľstva, je o cynických rozhodnutiach.
Licenčná rada zneužila fakt, že zákon o vysielaní a retransmisii je napísaný zle. Podľa tejto normy televízny program nesmie zasahovať do ľudskej dôstojnosti a ako príklady uvádza zobrazovanie reálneho násilia, propagovanie alkoholizmu či ukazovanie týrania detí. Okrem výpočtu konkrétnych príkladov je však jedným z porušení zákona aj nekonkrétny „zásah do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných“, ktorý si už členovia rady môžu vyložiť akokoľvek.
A to aj spravili – pokutovaním hovoreného slova nehoráznou sumou 10-tisíc eur. Rada dostala zo zákona kompetenciu trestať zásah do ľudskej dôstojnosti elektronickými médiami primárne preto, aby mala sankčné mechanizmy pre prípady, ak predovšetkým televízie neprimerane a zo senzáciechtivosti zobrazujú utrpenie tých, čo nedokážu vyjadriť svoj nesúhlas, alebo ak podnecujú k správaniu, ktoré môže niekomu uškodiť.
Licenčná rada však 10-tisíc eurovou sankciou nepokutovala nič z toho – pokutovala nekompromisný, ale slobodný verbálny prejav, ktorý je chránený ústavou.
V dobe, keď je priestor pre šírenie vysielania elektronických médií cez satelit, kábel a čoskoro aj terestriálny priestor v podstate neobmedzený a svoju televíziu a rozhlas si môže založiť ktokoľvek, je prežitkom, aby politicky nominovaný orgán kontroloval akúsi neobjektívnosť. Zdroj informácií je obmedzený iba ekonomickým potenciálom trhu a intelektom recipientov. Na diskusiu preto je, či rada sama o sebe nie je absolútny prežitok a nepostačuje regulácia trhového prostredia s určitou ochranou maloletých.
Členom licenčnej rady však určite nikdy nikto nedal právomoc posudzovať či dokonca pokutovať, ako neokrôchane médiá slovami popisujú veci okolo seba. Štát prišiel o túto možnosť pred 21 rokmi – členovia rady si ju prinavrátili tento týždeň.
© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.
