Dírer: Páni, napriek tomu, že sa máme rozprávať o nezamestnanosti, nedá mi začať jednou témou, ktorá naozaj uplynulý týždeň rozbúrila hladiny domácej politickej scény a to sú ceny potravín a opatrenia ktoré avizovala vláda Ivety Radičovej, že bude rozdávať múku a cestoviny ľuďom, ktorí sú v núdzi. Pán Ondruš, Smer podrobil tento návrh vlády Ivety Radičovej pomerne ostrej kritike. Dokonca váš predseda hovoril o tom, že či sme naozaj ako v africkej krajine. Faktom však je, že ľudí v hmotnej núdzi máme, že máme aj veľa nezamestnaných. A preto moja otázka, či je naozaj rozumné sa v tejto situácii hrať, že takíto ľudia neexistujú.

Ondruš: Nie, my sa nehráme, že takíto ľudia neexistujú. Rozhodne ten nápad rozdávať múku a cestoviny ľuďom je podľa môjho názoru prejavom absolútneho zúfalstva a neschopnosti tejto vlády národnej hanby, ktorá nás zaviedla vlastne do tejto situácie. My sa nechceme a nemôžeme tváriť, že ľudia v hmotnej núdzi tu nie sú. Otázka je, či im máme pomáhať takýmto spôsobom. To znamená naozaj primitívnym spôsobom. My sme často pri mnohých opatreniach, ktoré sme robili v sociálnej oblasti, boli kritizovaní za nesystémovosť. Tak teda nech sa na mňa nikto nehnevá, ak toto je systémové opatrenie sociálnej politiky, tak si myslím, že to už je naozaj veľká hanba.

Dírer: Spýtam sa inak. Prečo to kritizujete, keď, ako je už všeobecne mediálne známe, požiadala o túto pomoc práve vaša vláda. Teda myslím vláda Roberta Fica. O pomoc pre odkázaných na túto pomoc. Bolo to v januári 2010, ak sa nemýlim, že ten list odišiel do Bruselu.

Ondruš: My sme, samozrejme, nikdy neplánovali rozdávať múku alebo rozdávať cestoviny alebo rozdávať potraviny. Myslíme si, že ľudia, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi, potrebujú systémové riešenia cez štátnu sociálnu pomoc, a to tak, aby táto pomoc, povedal by som, neurážala dôstojnosť týchto ľudí. To je po prvé. A po druhé, aby tak isto bola impulzom pre to, aby sa tí ľudia dlhodobo v takejto zúfalej sociálnej situácii neocitli. Aby sa neocitli na dlhú dobu. To znamená, že my by sme sa mali usilovať, aby ľudia, ktorí sa ocitajú na hranici akéhosi dôstojného prežitia, aby sme ich z tejto hranice dostali preč, a takisto musíme na to nájsť, ako som povedal, systémové opatrenia, ktoré by im pomohli, aby si sami boli schopní, samozrejme, potom dôstojne žiť a nájsť si povedzme prácu. Na druhej strane, štát by mal prijímať opatrenia, aby sme sa nedostali do takej zúfalej situácie, pokiaľ ide o ceny potravín. To je do značnej miery výsledok štátnej politiky, ktorej sme tu svedkami za posledné mesiace.

Dírer: Hneď necháme zareagovať pána Brocku, ale nedá mi predsa len ešte jedna otázka, pretože aj v tejto relácii kritizujete naozaj to rozhodnutie. Spýtam sa teda inak. Vy kritizujete rozdávanie pomoci. Faktom však je, že je to plán, ktorí prijala Európska komisia, je to plán potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby, a ten hovorí: Pomoc sa obyčajne poskytuje rôznym kategóriám osôb žijúcich v chudobe, vrátane rodín v ťažkej situácii, starším ľuďom s nedostatočnými prostriedkami, bezdomovcom, zdravotne postihnutým osobám, deťom v ohrození, chudobným pracujúcim, migrujúcim pracovníkom a žiadateľom o azyl. Keď o tom hovorí oficiálny dokument EK, prečo by to na Slovensku malo byť ponižujúce, keď podľa tohto programu pomoci fungujú aj ostatné krajiny EÚ.

Ondruš: Viete, tu je základná otázka, ktorú som povedal. Prečo sa vôbec dostávame do tejto situácie. A my sme sa do tejto situácie do značnej miery dostali kvôli tomu, že vláda prijala také opatrenia, ktoré prispeli k rastu cien potravín a prispeli k rýchlejšiemu rastu cien potravín, ako sme tomu svedkami inde na svete.

Dírer: Potom ste ale nemohli o to žiadať vy v januári 2010.

Jančkárová: Takto, o tej bankovej dani, tu sa na chvíľočku pristavme, pretože podľa ekonomických analytikov samotná banková daň by pravdepodobne nevykryla úplne celý ten výpadok, keby bola napríklad znížená DPH naspäť z 20 na 19 %, čiže nebolo by to ekonomicky málo efektívne, ak by ste sa k tomu vrátili?

Simon: Dovoľte, dovoľte len jednu poznámku. O bankovej dani, pán Kažimír, boli ste štátnym tajomníkom. Predchádzajúca vláda rozprávala už v roku 2009, mali ste všetku moc v parlamente, aby ste si ju presadili. Pýtam sa, prečo ste si ju nepresadili? Preto, lebo potom zahraniční investori zoberú peniaze zo Slovenska a ponesú mimo tejto republiky a budú platiť menej dane ako ešte teraz?

Kažimír: Ale pán minister, toto je naozaj oblasť, v ktorej sa trošku asi ja lepšie vyznám, venoval som sa jej 4 roky.

Simon: Ale je faktom, že predchádzajúca vláda o tom rozprávala, ale ste ju nezaviedli, to je fakt.

Jančkárová: Dobre, opozícia naďalej má ten zámer.

Kažimír: Je pravdou, že my sme, že my sme, že my sme nerobili tlačové konferencie a nerobili sme hlasné šliapnutia do vody. Pozrite si ako veľmi odborná vec. V roku 2007 sme urobili novelu zákona o dani z príjmov. Pohrali sme sa tam s dopravnými položkami. Šéfovia Bankovej asociácie skákali ako od bolesti a výsledok bol v roku 2008 zdvojnásobenie daňovej povinnosti z 3,5, z 3,7 na 7,5 miliardy korún. Toto bol dôkaz. Naozaj, to nebolo, to nebolo ohlasovaní trúbením.

Jančkárová: Dobre, keď dovolíte, vrátim sa teraz k tej svojej otázke. Bude to efektívne?

Kažimír: A okrem toho v roku 2009 z roku 8 a roku 2009 bol bankový sektore, celý finančný sektor bol hájnou zverou v celom, v celej Európskej únii a vtedy ten zisk poklesol o polovicu.

Jančkárová: Pán Kažimír, prepáčte, pýtala som sa, že či by to bolo podľa vás efektívne, keby sa znížila 20 % naspäť na 19 %, pretože napríklad niektorí ekonómovia si to nemyslia.

…

Jančkárová: Dobre, ale poďme ešte k tomu výpadku, aby som operovala. Hneď, hneď pán minister konkrétnymi číslami. Zvýšenie DPH by malo do tohtoročného rozpočtu priniesť 185 miliónov eur, zvýšenie spotrebných daní 134 miliónov eur, čiže vy naozaj tvrdíte, že tá prípadná banková daň by toto vykryla?

Kažimír: Naša banková daň, a to je čierne na bielom, na jeseň bola postavená tak, že presne výťažok mal sa presne rovnať výberu odhadovanému výberu DPH zvýšenej DPH o 1 %. Samozrejme, my v najbližších dňoch, predpokladám zajtra, podáme do parlamentu nový návrh o detailoch v tomto momente nechcem hovoriť, ale bude podobne nastavená.

Kažimír: Na rozdiel od vás naši ministri poľnohospodárstva stanovali pred ministerstvom financií a bojovali o každú korunu a euro. Vy ste zasalutovali pred vaším ministrom Ivanom Miklošom. Ten si vás naklepal ako roštenku a podal si vás na večeru spolu a ešte na tejto hostine bol spolu so svojimi kamarátmi zo Zväzu obchodu, z energetických monopolov a z bánk, lebo tieto sektory majú zelenú, zelenú za vašej vlády...

Jančkárová: Nech sa páči.

Simon: Ak dovolíte, vaši ministri boli natoľko úspešní, že za každý rok ste ich striedali ako špinavé prádlo. Čo rok, to minister, čo minister, to katastrofa. Toto je pravý, pokiaľ sa pozrieme na tie čísla, kde ste viedli s prioritou poľnohospodárstvo, tak sa môžeme pozrieť na stavy ošípaných ako klesali, môžeme sa pozrieť na stavy hovädzieho dobytka, kde klesali, môžeme sa pozrieť na prepad zahraničnej obchodnej bilancie, kde ako ste nás dostali do stavu, že sme závislí na dovoze zo zahraničia. V každom prípade toto si jednoznačne musím vyprosiť, pretože ja chápem, že pre vás a pre vášho šéfa je prirodzené, keď sa obraciate k vzoru ako Líbya a Kaddáfí, pretože to je pre vás prirodzené, nie demokratický spôsob prístupu a riešenia.

Jančkárová: Už len stručne, nech dokončíme túto tému. Dobre, ostaňme vecní pán minister. Dobre, nech sa páči priestor pre poslednú reakciu k tejto téme a potom prejdeme k ďalšej. 

Kažimír: Ja môžem len po týchto všetkých rečiach opäť zopakovať, že tá legenda o spálenej zemi nie je pravdou a že odovzdali sme ekonomiku s najvyšším ekonomickým rastom v Európskej únii. Posledné štatistické údaje hovoria o tom, že Slovensko sa prepadlo v raste na 6. miesto v Európskej únii. To už je výsledok. Máme tuná rast cien, máme tu najvyšší nárast nezamestnanosti za posledné roky. Toto je výsledok za vašej vlády za 7 mesiacov.

...............

Divácka otázka

Jančkárová: Pán minister, ďalšia otázka pre vás. Prečo nemáme alternatívu, prečo naše poľnohospodárstvo sa nachádza v takom stave ako je? Pýta sa František Krupa a prečo nemáme vlastné ošípané, zemiaky, zeleninu. Necítite aj vy za to zodpovednosť?

Simon: V každom prípade cítim zodpovednosť za smerovanie, pretože keď som bol prvýkrát ministrom, tak sme nastavili, aby ovce a kozy sa rozširovali a do dnešného dňa ten systém, ktorý bol naštartovaný, rastie. Hovädzí dobytok na produkciu mäsa tiež rastie. V ostatných oblastiach predchádzajúca vláda sa hrnula, že bude podporovať veľké dobytčie jednotky. Podporovala natoľko, že nastal obrovský prepad. Znížila sa produkcia mlieka o 30 %, znížil sa počet hovädzieho dobytka o 33 %, ošípaných o 40 %, to znamená, že dnes je našou úlohou, aby sme toto všetko zvrátili a preto my pracujeme na tom, aby sme mali domácu vlastnú alternatívu, ale k tej domácej vlastnej alternatíve patrí aj to, že musíme racionálne sa správať aj vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom energie, aby na najúrodnejších pôdach sme nestavali slnečné kolektory a produkovali aj elektrickú energiu alebo produkovali kukuricu a biomasu do bioplynových staníc, pretože potom to nie je na vplyv cien.

Jančkárová: Pán minister, ďakujem, nech sa páči pán podpredseda.

Kažimír: Zabudol aj povedal isté trvalé následky, ktoré nesieme samozrejme zo zbabraných prístupovaných rokovaní do Európskej únie, keďže my sme do Európskej únie naozaj vstúpili kolenačky v niektorých sférach a to sa týka zavretia dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach, ale aj agrosektoru ako takého výpočet vzorcu ako takého, počet, počet oviec, vinohradníctvo, ovocinárstvo, to sú všetko ako veci, o ktorých veľmi dobre viete, že tieto následky.

Puškárová: Poďme k tej práci. Predaj z dvora, ja si myslím, že môže zamestnať mnohých ľudí, keby mali istým spôsobom zvýhodnené aj svoje takéto podnikanie. Hovoríte o tom, že sa dováža veľmi veľa potravín. Toto je možno istý spôsob, ako aj predávať veci, ktoré si tu dopestujeme. Pán minister, neuvažujete o teda tej výnimke na DPH?

Simon: No v každom prípade musím povedať, že 6 % DPH len pre jednu časť komodít, to znamená mäso z dvora 6 %, mäso z obchodu 19 %, je v rozpore s pravidlami Európskej únie. A keby Slovenská republika nebola zmenila, tak dnes platíme už pokutu za takýto krok. Ale musím povedať, že v plnej miere súhlasím s tým, že Slovenská republika je odkázaná na zahraničný dovoz. Dovoľte, aby som ukázal jeden graf. Týka sa to deficitu agropotravinárskych komodít a dovozu. Pokiaľ sa pozrieme, ja som to znázornil, pretože nechcem nikoho zavádzať. V časoch 2002 až 2006 som bol ministrom pôdohospodárstva a môžete sa pozrieť, ako sa vyvíjal a potom v ostávajúcej časti za rok 2010 ako sa vyvíja. Kým v roku 2006 zahraničnoobchodná bilancia bola na úrovni 495 miliónov eur mínus, tak v roku 2010 to už je 996.

Puškárová: Dobre. Nepoďme až tak k tabuľkám. Sú to zrozumiteľné veci, o ktorých sa môžeme rozprávať.

Simon: V každom prípade musím povedať, že vláda Roberta Fica svojimi opatreniami zapríčinila, že sme oveľa raz tak závislí na zahraničnom dovoze a preto aj na závislosti od cien na ich trhoch.

Puškárová: Dobre. Predaj z dvora, pán minister. Iba krátko. Neprijateľné, zatiaľ? Znížiť DPH.

Simon: Pri predaji z dvora v každom prípade musím povedať, že musia spĺňať veľmi prísne štandardy. Tak, ako to nastavila vláda Roberta Fica. Preto my meníme celý ten systém a orientujeme predaj ku konečnému spotrebiteľovi. To znamená, že malý farmár predáva konečnému spotrebiteľovi bez medzičlánku a výhodnejších podmienok a jednoduchších, nie tak prísnych kritérií, ako to bolo nastavené v predchádzajúcom volebnom období.

Puškárová: Môžete reagovať, pán Becík, aj teda na to, že počas vašej vlády sa zvyšoval teda ten dovoz. Takto ste to mysleli, pán minister?

Becík: Stotožňujem sa s grafom, ktorý predložil pán minister Simon, pretože skutočne som sa s touto problematikou zaoberal. V roku 95 som bol predsedom komoditnej rady pre bravčové mäso. Vtedy sme produkovali 223 tisíc ton bravčového mäsa. Potreba Slovenska je necelých 200 tisíc ton, pretože spotreba je okolo 38 kilogramov na obyvateľa. A vtedy bol tlak na producentov bravčového mäsa, aby sa znížila produkcia bravčového mäsa, pretože to bude mať dopad na, dopad na nákupné ceny. Samozrejme, boli to dozvuky príkazovej ekonomiky, keď ešte bolo okolo 500 tisíc kráv, keď ešte bola produkcia 1 miliarda litrov mlieka. Pán Simon ukázal, aký bol pasívny, aká bola pasívna obchodná bilancia, aký bol deficit v roku 2002. Ale nech ukáže, aký bol deficit v roku 98, keď to bolo len okolo 170 tisíc, okolo 170 miliónov.

Puškárová: Dobre. Skúsme ísť k tým konkrétnym návrhom. Páni, poďme do budúcna.

Rečnícky talent Smeru verzus mentorský Simon

Ako sa dokázali politici predať na televíznej obrazovke? (Komentár)

V diskusnej relácii Slovenskej televízie bola moderátorka Jančkárová živšia ako zvyčajne. Akoby cítila, že jej otázky budú hodnotené.

V dueli čelil nádejný rečnícky talent strany Smer Peter Kažimír poľnohospodárskemu ministrovi Zsoltovi Simonovi. Vo vzduchu stála otázka, či by v súčasnej situácii rozdávala cestoviny aj vláda Róberta Fica. Kažimírovi sa podarilo neodpovedať, hru moderátorky neprijal, a tak sa mohol zviesť na kritike vládneho plánu. Simon hovoril veľa, opakoval vety, zvyšoval hlas, pôsobil mentorsky. Kažimír bol pokojnejší, počkal si na obvinenia, hneď zakontroval a stihol vždy odbehnúť od hlavnej otázky, aby pretlačil do éteru negatívne vety na súčasnú koalíciu. Simon bol vo svojej problematike príliš odborný, keď hovoril o témach mimo jeho rezortu, vypomohol si pranierovaním bývalých káuz Ficovej vlády.

Kažimír sa naučil hovoriť tak, že nezainteresovaným ponúka jednouchú logiku i závery, nezabúda ani na prirovnania, najkrajším bolo „predstavitelia koalície obchádzajú dnešné URSO ako levy.“ Simon si z mediálnych tréningov osvojil pojem „táto vláda“, ktorý stihol použiť trikrát. Tipujem, že Kažimír by od mediálneho oddelenia Smeru dostal za túto reláciu dvojku, Simonovi by vlastní dali zrejme trojku.

Moderátorka Jančkárová položila aj divácke otázky, ale politici de facto ani na jednu neodpovedali. Nič nové sa teda nestalo, politik je povinný využiť priestor na to, aby odkomunikoval svoje posolstvo, otázky a moderátori sú pre dobrého rétora druhoradé.

Martin Gonda, mediálny analytik spoločnosti NEWTON Media