Televízia Články
Čistý manažment a čistí kritici
Manažment Slovenskej televízie sa zamotal. Zamotal sa vo vyjadreniach, činoch a postojoch k situáciám. Nepriatelia, ktorí sú často nepriatelia z princípu však využívajú každú možnú štrbinu v „hladkom priebehu“ funkčného obdobia aktuálne pôsobiaceho manažmentu. Štrbín na výber majú doslova požehnane.
Manažment Slovenskej televízie sa zamotal. Zamotal sa vo vyjadreniach, činoch a postojoch k situáciám. Nepriatelia, ktorí sú často nepriatelia z princípu (ako potvrdzuje aj naša nedávna anketa) však využívajú každú možnú štrbinu v „hladkom priebehu“ funkčného obdobia aktuálne pôsobiaceho manažmentu. Štrbín na výber majú doslova požehnane.
Aférky s pápežom a jeho smrťou, klesajúca úroveň programovej ponuky, sťažujúci sa zamestnanci, sťažujúce sa profesné organizácie, Rada pre vysielanie a retransmisiu sťažujúca sa na spoluprácu a „nefunkčná“ Rada STV, k tomu všetkému zasadnutia mediálneho výboru Národnej rady, ktorého predstavitelia toto všetko pretlmočia a pridajú množstvo vlastných výhrad.
Z pohľadu vonku sa zdá, že vedenie STV podá doslova zajtra demisiu. Diváci si však našťastie v nedeľu budú mať možnosť pozrieť reláciu, ktorá im predstaví iný pohľad na vec, druhý extrém: vyjadrí sa riaditeľ STV. Extrémy sú koniec - koncov asi motto súčasného manažmentu, sprevádzajú ho od začiatku do konca (?).
Už na začiatku roku 2003 bolo jasné, že tento manažment bude iný ako všetky prichádzajúce, prichádzal s víziou dostať asi najznámejšiu nefunkčnú ikonu socialistickej zbytočnosti, obrovskú verejnoprávnu televíziu oneskorene do nového tisícročia. Cieľ, ktorý si mal stanoviť už prvý manažment. Roky pred tým sa niesli v znamení zotrvačnosti: ľudia, ktorí boli televízii pri rozhodujúcich pákach vycítili, že namiesto posúvania úrovne televízie sa dajú využívať isté výhody. Možno prišli na to, že tieto dve možnosti sa vylučujú.
Súčasný manažment treba však brať aj z ľudskej stránky: sú to manažéri, ktorí spravujú verejné peniaze jednej z najvýraznejších verejných inštitúcií. Svoje mená vkladali do niečoho, čo môže byť rozhodujúce pre ich ďalší osobný život i profesionálnu kariéru. Ide človek dobrovoľne na svoju vlastnú popravu? To sa nezvykne robiť, od tejto pozície sa však očakáva prísna verejná kontrola. Aj keď možno dobré úmysly a veľkolepé plány v mysliach top manažmentu boli na pevných pozíciách, človek je jednoducho ovplyvnený prostredím. Narušili sa staré „výnosné“ štruktúry, staré vychodené koľaje a cesty k istým ľuďom. Nie každému to vyhovuje. Nie je tajomstvom, že za pozadím všetkého, o čom sa hovorí a čo sa deje sú zákulisné hry „mocných“ ľudí, ktoré ľudia vonku nevidia a ani nemôžu vidieť. Diskusia o problémoch sa nachádza v rovine, od ktorej má reálna situácia a reálne dôvody ďaleko. Nie všetko sa však dá odkomunikovať navonok.
Po dva a pol roku sa kombinácia dobrého úmyslu s veľkými ambíciami, pozadia skutočného fungovania vecí a toku peňazí v zákulisí a celková nálada v skutočnej televíznej „high society“ nachádza v nelichotivej rovine, manažment to nezvláda. Veľký problém je komunikácia STV s verejnosťou a s kontrolnými orgánmi: aj keď v reláciách riaditeľa je často badať úprimnú snahu obhájiť svoje konanie, týždenné opakovanie fráz na súdneho človeka pôsobí občas komicky. Komicky pôsobia aj vyjadrenia manažmentu, ktorý si v zápätí protirečí a na ďalší deň zasa nie. Z „vonkajšej“ strany chybovo a nekorektne pôsobí komunikácia manažmentu s vlastnými zamestnancami. Tieto veci sa manažment ani nesnaží vysvetliť. Na stôl kontrolných orgánov sa nedostávajú správne papiere v správny čas. Čo ak je dôvodom, to, že niektorí ľudia spoza stola s „papiermi“ hneď utekajú k šéfom konkurencie? Aj s týmto sa ťažko vyrukuje na verejnosť.
Každopádne, búriace sa staré štruktúry hľadajú medzery a manažment STV im ich ponúka na bežiacom páse. Nekoncepčné ospravedlnenia, meniace sa stanoviská, nevysvetlené činy, tajomné zákulisné spojitosti: všetko sa však dá odkomunikovať šťastnejšou formou. V rámci dlhodobejších úvah ostáva len dúfať, že to dobré, čo tento manažment v tejto televízii vykonal, sa príchodom ďalšieho manažmentu neskončí. Možno tento manažment je skôr čatou na „špinavú prácu“, ktorá vytvorí priestor na ďalší rozvoj televízie. Tu už však ide o prílišné nadradenie všeobecného záujmu nad osobným, u nás naozaj nezvyklé. Nechajme však manažmentu, ktorý sa evidentne nevie brániť, ešte čas sa „vymotať“ z vlastných chýb, nech dokáže o aké záujmy mu ide. Jeho kritici totiž nepôsobia o nič „čistejšie“.
