Televízia Články
Či a ako verejnoprávna televízia
Téma posledných dní: Andy Hryc a Slovenská televízia rezonuje v médiách už vyše týždňa. K téme padlo už veľa názorov, ako vždy sú značne polarizované. Koniec - koncov, v diskusii to tak má byť. Avšak takisto platí aj ďalšie pravidlo, a síce že pravdu nájdeme na oboch stranách. Zdanlivo banálny problém je však len drobným príznakom skutočnosti, že chýba jasná diskusia o tom, kam má smerovať inštitút verejnoprávnej televízie u nás.
Téma posledných dní: Andy Hryc a Slovenská televízia rezonuje v médiách už vyše týždňa. K téme padlo už veľa názorov, ako vždy sú značne polarizované. Koniec - koncov, v diskusii to tak má byť. Avšak takisto platí aj ďalšie pravidlo, a síce že pravdu nájdeme na oboch stranách. Zdanlivo banálny problém je však len drobným príznakom skutočnosti, že chýba jasná diskusia o tom, kam má smerovať inštitút verejnoprávnej televízie u nás.
Všetko je to jednoduchá matematika, herec Andy Hryc, tvár STV, bol signatárom nie príliš viditeľnej výzvy „1000 slov o hodnotách a kultúre“ a STV, ktorá bola v listine kritizovaná, reagovala okamžitým rozviazaním spolupráce s hercom. Jednoduchý vzorec, na ktorý viacerí reagovali obdobne jednoducho, objavili sa výzvy na odstúpenie, prípadne sa odkazovalo na zvyklosti totalitného režimu. Každá minca má však dve strany.
Zásadný konflikt je v tom, že umelecká sféra spolu s časťou verejnosti vníma STV ako miesto hromadnej produkcie seriálov a filmov: miesto, kde sa odjakživa nakrúcalo množstvo dramatickej tvorby a každý herec alebo televízny tvorca mohol na STV hľadieť ako na svojho chlebodarcu. Na druhej strane parlament zvolil riaditeľa STV, ktorý predložil istý koncept: ten vníma STV ako firmu. A každopádne, aj keď ide o verejnoprávnu inštitúciu z akéhokoľvek pohľadu, funguje v trhovej ekonomike a zdieľa jej princípy. Ide teda o firmu so všetkými jej náležitosťami, aj firemnou kultúrou. Tento konflikt je o vnímaní STV, o chápaní jej poslania a je omnoho komplexnejší.
Hryc a jeho kolegovia ktorí sa podpísali pod výzvu, ako napríklad Dušan Hanák, Stanislav Štepka, alebo Martin Šulík majú pravdu: STV neprodukuje seriály alebo filmy: „Znepokojuje nás tiež, že STV nerozširuje duchovný obzor obyvateľov, minimálne informuje o našom kultúrnom živote a takmer neprodukuje pôvodnú tvorbu. Namiesto toho, aby bola alternatívou bulváru a komercii, súťaží za naše dane a poplatky so súkromnými médiami, ktoré sa prioritne orientujú podľa sledovanosti a zisku,“ píše sa vo výzve. Žiadajú si to, čo sa im v podstate prisľubuje aj v Zákone o Slovenskej televízii. Verejnoprávnu televíziu, ktorá je priechodná šľachetným ideálom kultúrneho povznášania zastrešuje televízia na kanáli Dvojka, a to v takmer najužšej akceptovateľnej podobe. Akceptovateľnú do takej miery, aby mohla byť argumentom manažmentu pri poukazovaní na absenciu plnenia týchto princípov a v súčasnej podobe akceptovateľnú aj z hľadiska okliešteného rozpočtu. Treba však pripomenúť jediné: súčasná televízia v podstate vznikla pred dvoma rokmi na troskách 10 rokov nefungujúcej inštitúcie.
Manažment STV však pôsobí vo firme, ktorá sa zaviazala hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom: robí aj všetko preto, aby ho dosiahla, produkovať niekoľko nákladných seriálov či platiť nakrúcanie množstva filmov si teraz nemôže dovoliť. V prípade, že by sa snažila investovať do takýchto typov programu, nezvýšili by prostriedky na atraktívne pokrytie ostatných vysielacích časov, navyše pôvodná dramatická tvorba Slovenskej televízie ako taká nie je verejnosťou vnímaná, na základe vývoja v poslednom desaťročí, vôbec pozitívne. Neatraktívna ponuka v off-time a podobne aj prípadná (neatraktívna) dramatická tvorba ako jediný highlight programu by ublížili sledovanosti STV, predávalo by sa menej reklamy, rozpočet by nemusel byť v takomto nastavení vyrovnaný a televízia by sa dostala do takej situácie, v akej bola celé roky. Odsudzovať na celej čiare kroky súčasného manažmentu je teda dosť odvážne, iné je už posudzovanie konkrétnych krokov, ktoré sa v poslednej dobe často javia ako kontroverzné.
No a stala sa vec: jedna z tvárí tejto televízie sa vyjadrila proti krokom manažmentu firmy, v ktorej pracuje. Z pozície manažmentu firmy urobila STV správne rozhodnutie. Problém sú však stále prítomné dva pohľady na funkciu verejnoprávnej televízie, ktoré sa len ťažko môžu dostať do harmonickej podoby. Práve tieto dva pohľady sú problém, ktorý sa vôbec nerieši. Ak sa aj vyskytnú náznaky, nie sú konštruktívne, buď nie sú integrované do reálií, alebo nie sú pripravované s ohľadom na budúci predpokladaný vývoj trhu. Otázka teda neznie či s Hrycom alebo bez, ale či a ako verejnoprávnu televíziu na Slovensku.
Nakoniec: v ankete, ktorú Mediálne.sk realizovalo od 23. do 25. mája sa 57% z 228 hlasujúcich stotožnilo s názorom, že odvolanie A. Hryca bolo korektným krokom zo strany STV.
