Jančkárová: Ono odborne okrem iného aj tým, že tá zamestnanosť nejakým spôsobom ešte dobieha zvyčajne vo všetkých krajinách ten ekonomický vývoj, ale pán Ondruš, v tom teda vidíte opodstatnenosť súbehu odstupného a výpovednej lehoty?

Ondruš: Ja by som zareagoval. Pani moderátorka, ja predsa len ešte krátko zareagujem na to, čo povedal teraz pán, pán minister. Jednak, stojím si za tým, že čo som povedal z hľadiska liberálnosti pracovného práva v krajinách Európskej únie a jednak áno, je to pravda, že dnes napriek istému hospodárskemu rastu sa nám to neprejavuje v nezamestnanosti, no ale prečo? Dôvodom nie je Zákonník práce, dôvodom je nestabilita a neistota podnikateľov...

Jančkárová: Dobre, toto rozoberieme o chvíľu, ale v čom vidíte opodstatnenosť súbehu odstupného a výpovednej lehoty?

Ondruš: Opodstatnenosť týchto, opodstatnenosť súbehu jedného a druhého je predovšetkým v tom, že sú to dva rozdielne inštitúty. Keď má človek výpovednú lehotu, tak normálne chodí do práce, on chodí do práce a za to berie nejaký plat, za to, že samozrejme pracuje. Na druhej strane, keď dostane odstupné, je to istá forma odškodnenia za to, že nie vlastnou vinou ten človek prišiel o prácu, ale je to aj, je to aj iný moment....

Jančkárová: Opäť reakcia pre pána ministra, čiže je tu obava, že firmy a podnikatelia nepristúpia na určité požiadavky zo strany odborov. Nemalo by teda byť v zákonníku práce garantované toho viac, ako to požadujú odborári?

Mihál: No, je tu viacero tém otvorených naraz. Ak dovolíte, ja sa vrátim k tomu, že zákony meníme na poslednú chvíľu v parlamente. Nechcem tu rozvinúť preteky kto, ako, kedy menil zákony na poslednú chvíľku v parlamente, ale skutočne, ak by sme sa pozreli trošku rok, dva dozadu, tak by sme našli veľmi veľa zaujímavých zmien, ktoré urobila vaša predchádzajúca vláda...

....

Mihál: Ak sa bavíme o Zákonníku práce, tak dúfam, že potvrdíte alebo teda potvrdzujete to, že pracovná skupina začala pracovať už v novembri, to znamená neštandardným spôsobom štandardný legislatívny proces začína pripomienkovým konaním, takže ten priestor odborári dostali, to, že sa potom vytiahli od rokovacieho stola do ulíc, tomu ja osobne doteraz nerozumiem, nerozumiem, prečo začali petičnú akciu, v ktorej argumentovali tým takým spôsobom, pokiaľ ide napríklad o moju osobu, že je to doslova a do písmena na súdne podanie, samozrejme ho podávať nebude. To zase nemyslím tak, že by som chcel niekoho dávať za takéto obvinenia, ktoré padli v tej petícii na súd, ale nebolo to, nebolo to naozaj športové z ich strany, takže to, že sa vrátili nakoniec k rokovaciemu stolu teraz vo februári, to kvitujem, len sami si vlastne zúžili rokovací priestor. Za to ja žiaľ nemôžem.

Jančkárová: Poďme k tým garanciám.

Mihál: Obávam sa, obávam sa, že pokiaľ ide o to kolektívne vyjednávanie, tak je to niečo podobné, veď všade vo vyspelej Európe je kolektívne vyjednávanie absolútny základ akéhokoľvek dojednávania pracovných podmienok zamestnanca v nejakej firme, respektíve v nejakom odvetví.

Dírer: Ale ani vy ste nič neurobili, to treba povedať úprimne povedané. (pozn. v oblasti zníženia odvodov)

Kažimír: Ja Vám na to odpoviem potom.

Švejna: Dobre, aj keď som si myslel, že budete odpovedať na tie odvody, ale, samozrejme, súhlasím s tým, že najväčší problém ľudí je vysoká nezamestnanosť a z hľadiska štátnych alebo verejných financií tento deficit. To sú dva problémy, s ktorými sa musíme popasovať a myslím si, že aj podľa toho budú túto vládu posudzovať, čo dokáže znížiť deficit a vyriešiť problém nezamestnanosti. O probléme nezamestnanosti by sme mohli mať špeciálne stretnutie, porozprávať sa, čo by sa dalo, čo by sa nedalo, ale keď hovoríme čisto o odvodoch, aby som sa vrátil na to, na to pole, o čom teraz debatujeme.

Dírer: Zostaňme pri odvodoch, nezamestnanosť sme riešili pred dvoma týždňami.

Švejna: ...Ja som povedal naše stanovisko a podľa mňa toto stanovisko už bolo zohľadnené v tom slova zmysle, že sme presvedčil našich koaličných partnerov, že živnostníci majú iné poslanie ako zamestnanci a majú iné problémy a tieto treba riešiť a jednoducho nejakým radikálnym znížením odvodov by sa nedosiahlo proklamovaných cieľov, ale naopak by mohlo prísť k negatívam. Teraz nehovorím len o tom, že živnostníci by možno začali zvažovať, že či vôbec podnikáte, určite by niektorí napríklad to zvýšenie odvodov preniesli do cien svojich výrobkov atď, atď. Ale ako som povedal, koaliční partneri akceptovali toto a hľadáme riešenie, ktoré by bolo výhodné a preto z tohto dôvodu sa začalo baviť o iných sadzbách pre živnostníkov ako pre zamestnancov....

Dírer: Dobre, vy ste mi ešte chceli odpovedať na otázku, že keď ste boli vy vo vláde, tak ste rovnako neznížili zaťaženie, zaťaženie zamestnancov, že prečo, keď teda teraz riešime znižovanie zaťaženia.

Kažimír: Ako, ľudia majú krátku pamäť, ale toto si určite budú musieť všetci pamätať, naše roky 2006 a 2010 môžete rozdeliť na dve obdobia, prvé dva roky zavedenie eura, druhé dva roky kríza a boj s krízou. Vyhodnoťte si, ako sme z tej krízy vyšli sami, ako to ja vám nechcem do úst skladať nič, ale tieto dve obdobia boli poznačené jednoznačne týmito udalosťami a musíte uznať, ak poznáte tie procesy, že sme si nemohli dovoliť rozkývať daňovo-odvodový systém ani z jedného, ani.

Dírer: Ani pri zavádzaní eura, napriek hospodárskemu rastu, tie prvé dva roky pred krízou.

Kažimír: No ak ste si všimli, my sme dosiahli vtedy najnižší deficit v histórii Slovenska 1,8 %. Ale...

Dírer: Veď práve preto sa to pýtam, že prečo ste, prečo ste neznížili to zaťaženie zamestnancov.

Dírer: Veď práve preto sa to pýtam, že prečo ste, prečo ste neznížili to zaťaženie zamestnancov.

Kažimír: No určite nie, opakujem vám, my sme sa museli trafiť, keďže nám vláda ešte druhá Dzurindova nechala krajinu v procedúre najprv deficitu, museli sme sa sústrediť na znižovanie deficitu, dostať to pod 3 %, čo sa podarilo a v takom období nemôžete robiť veľkú legislatívnu búrku, pretože nemáte jasnú prognózu príjmov z tohto pohľadu. My sme sa nemohli púšťať ani v roku 2006 ani v 7, lebo hovorím vlastne o týchto rokoch a takúto vec môžete začať od 1. januára niekedy, nemohli sme sa púšťať do takýchto projektov, ale chcem vám povedať, čo by sme chceli robiť, lebo táto otázky asi ešte príde a čo vyčítam, čo úplne chýba tejto reforme a to je sústredenie sa na schopnosť zamestnať nezamestnateľných ľudí dnes. My máme najväčší problém našej nezamestnanosti je dlhodobá nezamestnanosť a štrukturálna nezamestnanosť a tam je problém s odvodmi a s vysokými nákladmi práce, to znamená my by sme už určite išli cestou odpočítateľnej položky na odvody, to znamená, aby de facto tí nízkopríjmoví neplatili ani žiadne dane, ani žiadne odvody. A toto je, toto je, toto absolútne chýba v tomto návrhu.

Dírer: Čiže riešili by ste tú situáciu inak, a síce zameriavali by ste sa na odbúravanie dlhodobej nezamestnanosti, ktorá zaťažuje verejné financie.

Jančkárová: Pani premiérka, začnem teda spomínaným Japonskom, ktoré zažilo najprv ničivé zemetrasenie spojené s tsunami a teraz hrozí aj jadrové žiarenie. My sme ponúkli pomoc hneď na začiatku. Zmenila sa situácia aj vzhľadom na tú radiáciu a prejavilo o pomoc už Japonsko záujem?

Radičová: Áno. Vyjadrili sme predovšetkým sústrasť Japonsku, lebo je tam množstvo obetí. Okrem toho 212-tisíc osôb bolo evakuovaných, 5,57 milióna domácností je bez elektriny, 600-tisíc bez vody a najnovšie problémy a tragédia v súvislosti s Fukušima atómovou elektrárňou. Sleduje euroatóm, celú situáciu monitoruje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, komisár Ettinger je plne pripravený nielen so záchrannými prácami, ale aj monitoringom radiácie a žiarenia. Premiér japonský informoval, že tieto hodnoty klesajú, sú nižšie, ako boli, všetci obyvatelia dostali potrebnú, potrebnú medicínu, potrebné lieky. Európska únia okamžite pripravila svoju agendu pomoci občanom. Sú pripravení záchranári, sú pripravené lekárske tímy, medicínske tímy, zásoby vody. Rovnako sú pripravená, je pripravená lieková pomoc, samozrejme na základe požiadaviek z Japonska. K dnešnému, k tomuto momentu zatiaľ japonská vláda ešte nepožiadala o záchranársku pomoc. Chce predovšetkým si sama zadefinovať, aký typ, v akom rozsahu a kde by potrebovala pomoc. Naše ministerstvá zareagovali okamžite. Ministerstvo životného prostredia má k dispozícii a do 4 hodín sme schopní byť so záchranárskymi a vyhľadávacími tímami v Japonsku. Rovnako pán minister vnútra už pripravil pomoc, ktorú by sme boli schopní poslať do Japonska.

Jančkárová: Verme teda, že sa teda viac v tejto chvíli situácia nevyhrotí.

Jančkárová: Z tých konkrétností môžem teda prezradiť ja, že Ľudovít Kaník u nás avizoval, že plánuje určitým spôsobom pozmeniť takzvanú konkurenčnú doložku, pripúšťate to?

Diaľnice – politicky vďačná téma (komentár)

Medzi štyrmi očami bola v STV vyspovedaná premiérka Iveta Radičová. Nedalo sa nezačať katastrofou v Japonsku a nepokojmi v Líbyi. Na to, že sme malá stredoeurópska krajina, moderátorka dostala jasné odpovede, ktoré mohli odcitovať aj svetové médiá. Premiérka totiž otvorene hovorila o ťažkej vojne, genocíde a pri Kaddáfim sa nevyhla označeniu diktátor.

Domácu politiku otvorili silnou a pre voličov zrozumiteľnou témou diaľnice. Slovo diaľnica bolo v roku 2010 štvrtým najpoužívanejším slovom v slovenskom spravodajstve. Neprekvapuje, že polarizáciu názorov využíva opozícia a koalícia na svoje politické ciele aj v roku 2011.

Diaľničné prepojenie Slovenska chce každý, k výstavbe sa hlási tiež každá vláda. Ktorá vláda je však vo výstavbe úspešnejšia? Tá, ktorá presvedčí verejnú mienku, že je to práve ona. Stratégiou číslo jedna je získať spätnú väzbu od voličov, čo ich najviac trápi v súvislosti s diaľnicami. Je to cena, ekológia, transparentnosť či samotný fakt, že nie sú dostavané? Takáto empirická znalosť môže byť kľúčom, ale len ku komunikačnému úspechu strany. Diaľnica je príliš hmatateľná vec na to, aby sa dala neracionálne odkomunikovať. Volič predsa môže vyraziť do terénu a situáciu si zhodnotí sám. Lenže zdatný politik nerezignuje. Vie, že veľa voličov to neurobí, postačí im jeho zhodnotenie a to im odkomunikuje najlepšie cez televíznu obrazovku.

Celkovo, premiérka v diskusnej relácii skôr vysvetľovala, ako rozširovala voličské zázemie. Relácia sa skončila diváckou otázkou, ktorá sa týkala rómskej problematiky. O nej sa vždy tvrdí, že je aktuálna, ale v hlavných diskusných politických reláciách ešte splnomocnenec vlády pre rómske komunity nediskutoval, zrejme ho ešte ani raz nepozvali. Naopak, minister práce Jozef Mihál mal v hlavných diskusných reláciách premiéru.

Martin Gonda, mediálny analytik spoločnosti NEWTON Media