Rádia Správy
Harabinov list médiám sa rieši až na pôde OBSE
Stála rada Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa v správe venuje listu Štefana Harabina trom vydavateľom a jednej rozhlasovej stanici, v ktorom žiada 200-tisíc eur.
Nedávno vydaná správa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o vývoji zákonodarstva vplývajúceho na mediálne prostredie sa venuje aj Slovensku. Jej autor a predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti informuje Stálu radu aj o liste exministra spravodlivosti a súčasného predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina.
Požiadal, aby mu bola vyplatená táto suma do 40 dní za uverejnené články a odvysielané informácie v rokoch 2008 a 2009, ktoré podľa neho poškodili jeho dobrú povesť a česť. Vydavateľom pripomenul, že už v minulosti dostal finančnú kompenzáciu za morálnu ujmu prameniacu z falošných obvinení jeho osobyMiklós Haraszti o liste Štefana Harabina médiám
Harabin v liste žiada od troch vydavateľov a jednej rozhlasovej stanice po 200-tisíc eur. "Požiadal, aby mu bola vyplatená táto suma do 40 dní za uverejnené články a odvysielané informácie v rokoch 2008 a 2009, ktoré podľa neho poškodili jeho dobrú povesť a česť," napísal Haraszti v správe. Harazsti spomenul aj viaceré prípady trestných stíhaní či udeľovania alebo požadovania neprimerane vysokých pokút za urážku na cti v členských krajinách OBSE.
• Kompletné znenie správy krajina po krajine: Harasztiho správa (pdf)
Okrem Harabinovho listu spomenul Haraszti v správe Slovensko ešte dvakrát. Upozornil na to, že 30. júna parlament prijal novelu zákona o štátnom jazyku. "Ako som už uviedol v mojej predošlej správe pre Stálu radu, dal som úradom najavo moje obavy týkajúce sa požiadavky vysielať programy miestnych a regionálnych menšín taktiež v slovenčine, nakoľko je to technicky a finančne neprístupné a teda by to obmedzovalo pluralitu vysielania. Bol som rád, keď som sa dozvedel, že 16. júna po spoločnom pozmeňujúcom návrhu parlamentných výborov bola táto požiadavka zo zákona vypustená," konštatuje Haraszti. Pokračuje, že ministerstvo kultúry by znovu získalo svoju moc monitorovať, upozorňovať a pokutovať v súvislosti s používaním jazyka v médiách. Jeho úrad vraj bude pokračovať v monitorovaní takejto činnosti v súvislosti so slobodou médií.
Ďalšia zmienka súvisí s novelou Trestného zákona. "Dňa 13. mája som sa s potešením dozvedel že prezident Ivan Gašparovič nepodpísal novelu Trestného zákona, týkajúcu sa takzvaných extrémistických ustanovení, a vrátil ju do parlamentu na ďalšie prerokovanie," uvádza Harazsti v správe. Gašparovič vyhlásil, že novela neobsahuje presnú definíciu extrémizmu a požiadal o jasné zadefinovanie extrémistického materiálu, ktorého výroba, distribúcia a držba by mohli byť podľa novely trestné. "V mojom liste úradom som uviedol, že nedefinované a prehnané ponímanie extrémizmu v návrhu zákona by mohlo viesť k jeho svojvoľnému výkladu a obmedziť inak legitímne riešenie v tejto oblasti. Aj naďalej ponúkam služby môjho úradu pri zabezpečovaní expertných hodnotení a odporúčaní k tomuto návrhu zákona," uviedol Harazsti.
