Prezident sa rozhodol nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, lebo je preňho nedôveryhodnou osobou. Teraz vyplávali na vrch poznania nové prepisy tzv. Sasanka medzi Sulíkom a podnikateľom Kočnerom aj o tejto voľbe. Ako to hodnotíte?
V. Mečiar: Kroky prezidenta sú v súlade s Ústavou SR. Parlament má právo navrhnúť generálneho prokurátora, ale menovať má právo, nie povinnosť, prezident SR.
A ako je to zdôvodniteľné?
V. Mečiar: Prezident sa opiera o niekoľko momentov. Po prvé, je to jeho právo a nie povinnosť. Je to jeho dispozičné právo. On sa môže rozhodnúť. Po druhé, v konaní pred voľbou generálneho prokurátora došlo k porušeniu ústavnosti, keď ho volili v medziobdobí práve, keď Ústavný súd SR rozhodol o zákaze voľby a zverejnením tohto rozhodnutia. Bola to snaha parlamentu obísť Ústavu SR.
Čo Čentéšovi poškodilo?
V. Mečiar: Čentéšovi pri voľbe najviac škodia SaS, SDKÚ, KDH a Most/Híd. Veď jeho voľbu výrazne spolitizovali. Všetky tieto strany neustále robia rôzne nátlakovky smerom k verejnosti v mediálnej politike. Možno ten Čentéš taký nie je, ale z generálneho prokurátora robia osobu politickú. A to na funkciu generálneho prokurátora nie je vhodné.
Takže takto hodnotíte pána Čentéša ako politika?
V. Mečiar: Nie, pokiaľ ide o hodnotenie osoby pána Čentéša, to si nedovolím. Ale z pohľadu ťahania času je jasné, že prezident očakáva, že nový parlament, ktorý vzíde z volieb uznesenie o tejto kandidatúre zruší.
Takže taký bude ten technický systém?
V. Mečiar: To je ten dôvod, prečo sa ťahá ten čas a zruší sa zrejme viacero návrhov.
A ako hodnotíte kauzu SaSanka, že sa Sulík dohadoval o voľbe generálneho prokurátora s kontroverzným podnikateľom Kočnerom?
V. Mečiar: Mňa to všetko neprekvapuje. Ak ma niečo prekvapilo, tak je to jedna otázka. Ako je to možné? Sulík nikdy politiku nerobil. Nikdy v politike nebol. Nikdy stranu nemal. Dali sa dohromady dve agentúry s bilbordami so spermiami a sľubom homosexuálnych manželstiev, a drog, a to stačilo na Slovensku na to, aby sa vo voľbách stal druhým ústavným činiteľom v štáte. Tá kríza je hlbšia ako iba v štruktúre osobnosti Sulíka.
Ľudia podliehajú reklame?
V. Mečiar: Kríza je v tejto spoločnosti, že vlastne nemá nároky. Naletí na každú hlúposť, ktorá sa nejakým spôsobom prezentuje. Treba stále zdôrazňovať, že politika je odborná činnosť. Aj v politike je teda logické, že osobnosť prejde procesom dozrievania. Ľudia ho vidia, vnímajú, zhodnocujú ho a potom si ho vyberú. Nie sme v roku 1990, že možno prísť odnikiaľ a byť osobnosťou. Nie sme v dobe výnimočných osobností. Stáva sa to otázkou reklamnej manipulácie s ľuďmi. To isté teraz prebieha napríklad v súvislosti s kampaňou strany 99 %. Z tých množstva kandidujúcich strán vzniklo tesne pred voľbami veľké množstvo ľudí najrôznejších kategórií, ktorí v živote politiku nerobili. A tento proces dozretia, ktorí dnes už je možný a dáva sa čas, vlastne neprebehol. Slovensko stále má sklon k tomu takto voliť. To sme už mohli aj tú Paliho kapurkovu zvoliť a bolo by to jedno a to isté. Pokiaľ ide o tie diskusie, ktoré prebiehali, Sulík vedel, že to nemá byť verejne známe a podľa toho sa správal. Chcel utajiť tento kontakt, ale ho priznal, čo sa iné dalo v takej situácii
Meno podnikateľa Kočnera však poznáte?
V. Mečiar: Kočner meno neviem, či ide o totožného, ja poznám iba zo spisu Michala Kováča a jeho finančných problémov. Každý si musí vyberať, s kým sa stretne a aký kontakt má. To je jeho výber. Proste isté kontakty sa nerobia.
Rating Slovenska bol znížený s tým, že okrem reštrikcie nám chýbajú na riešenie krízy podnety na pozitívne finančné stimuly. Máme šancu napraviť tento stav?
V. Mečiar: Také hodnotenie nie je komplexné, lebo my sme nemali vládu, ktorá by vládla a ktorá by povedala, čo je vlastne hospodárska a fiskálna politika tohto štátu. Nevie ju definovať. Dva roky sme pre naše okolie nečitateľní. Druhá okolnosť, naše rozpočty nelikvidujú deficity. Ale ich zachovávajú a prehlbujú. To sa nedá. V každej spoločnosti sa počítajú pre ekonomiku aj rastové stimuly. Aké sú? Žiadne. Stimuly pre priame zahraničné investície – žiadne. Pre obnovu malého a stredného podnikania – žiadne. Čiže keď to zoberieme v súhrne, tak vlastne každý, kto ide, môže nájsť štát aj v zlom stave, ale keď vidí tendenciu zlepšovania, môže ju podporiť, lebo mu to prinesie väčšie zisky.
A keď nie?
V. Mečiar: Potom štát stráca dôveryhodnosť. Obmedzujú sa vstupy do tohto štátu cez bankový a investičný sektor. Sťažujú sa podmienky rozpočtového hospodárenia a peniaze pre takýto štát nielenže sú v menšom množstve, ale sú aj drahšie. To znamená väčšie úrokové sadzby. Takže toto konanie (zníženie ratingu) je logické a očakávané. Dokonca by som povedal, že vo vzťahu k realite mierne.
Čiže mohlo by byť naše hodnotenie ešte horšie?
V. Mečiar: Áno. A asi aj bude.
Očakávate ďalšie zníženie ratingu?
V. Mečiar: Ak voľby situáciu nevyriešia, tak aj bude.
Ľudia sa búria proti aktérom spomínaným v Gorile, lenže prieskumy ukazujú, že sa opäť nielen dostanú do parlamentu, ale majú šancu aj vládnuť. Nie je v tom rozpor?
V. Mečiar: Kto sa spomína v Gorile? Smer, SDKÚ, KDH, Most/Híd. SaS sa nemôže, lebo vtedy nebola. Ja tam nie som. Čiže keď zoberieme tieto štyri strany, tak ozaj majú šancu utvoriť vládu a ozaj majú šancu zvýšiť si reálne preferencie vo voľbách tak, aby vládu vedeli vytvoriť. Či proti sebe, či spolu. Pokiaľ ide o samotnú Gorilu, tak tých goríl je na Slovensku viac. Vyrastajú na viacerých miestach. Treba veľmi jednoznačne definovať, že Slovensko musí rozdeliť politickú štruktúru a ekonomickú štruktúru tak, že síce budú navzájom kooperovať. Navzájom sa budú ctiť a neprekračovať hranice jednotlivých sfér a záujmov, ktoré sú rozdielne. Lebo politika zodpovedá za spoločnosť ako celok, kým oligarchovia zodpovedajú za svoje firmy a svoj profit.
V Gorile sa spomínate ako obeť tejto hry...
V. Mečiar: Ja som obeťou týchto hier už dávnejšie. Na Slovensku to začalo už kedysi dávno. Tá spolupráca nevznikla až po roku 1998, ale bola tu už predtým, keď sa zbierali sily proti Mečiarovi. Či už autoritou, alebo osobným postojom som vstupoval do týchto vzťahov. Reguloval a obmedzoval som ich. Potrebovali voľnú silu na trhu, tak zmiešali politiku s ekonomikou. Nebol som tam pre nich dobrým hráčom.
Nezamestnanosť valcuje Slovensko, ale parlament sa na predvolebnej schôdzi bude venovať zrušeniu priestupkovej imunity poslancov. Má zmysel ešte rokovanie parlamentu, ktorý je v zjavnom rozklade pred voľbami?
V. Mečiar: Nepovedal by som, že je v rozklade pred voľbami. Je v rozklade od svojho vzniku po minulých voľbách. A ten rozklad okrem parlamentnej štruktúry prešiel všetkými ústavnými orgánmi. Ten rozklad dnes ústavnú krízu prehĺbil hlúpou novelou zákona, kde sa vlastne ústavné orgány vyblokovali z práce. Nemôžu robiť. Kríza pokračuje vo verejnej správe. Kríza je zrejmá v politickom systéme a v politických stranách, kde strany svoju krízu prenášajú do štátu. Svoj problém považujú za celoštátny problém, čo je základná chyba a veľmi hlboká kríza v dôsledku dvojročnej nečinnosti ústavných ústredných orgánov. V zásadných veciach sa preniesla do celej sociálnej sféry. Otázka je, že ak všetky tieto sféry prestávajú fungovať, tak aké to bude mať dopady na celkový život obyvateľov? Ani vláda nevyriešila zásadný problém. Najprv nemohla, lebo sa vadili a potom už nemohla, lebo už nebola vláda, bola odvolaná. Parlament neriešil veci. Od začiatku bol zložený tak a to tí ľudia, ktorí ho skladali, vedeli, že je nečitateľný. Kým SDKÚ, KDH a Most/Híd namiesto jednej strany vytvorili personálnu úniu troch predsedov, pričom akoby každá strana z toho svojho bloku zbierala nejakých voličov, čo by pri existencii jednej strany neboli, tak táto personálna únia znamená, že vždy vytvoria koalíciu. A vždy si zoberú k sebe nejakého menšieho partnera, ktorý im umožní túto personálnu úniu udržať. Ale rozhodovanie je len v rukách týchto troch. S celým štátom a so všetkým, čo sa deje. Tento systém tu začal fungovať ako istý politický archaizmus. Keď nie politické strany, ale nejaké personálne únie a personálne väzby rozhodujú o chode štátu, čo tiež je prejavom politickej krízy.
Teraz však chce opozícia ísť po voľbách s niekým s koalície do volieb?
V. Mečiar: Pokiaľ ide o možnosť prelínania súčasnej koalície a opozície, nie som autorom tejto myšlienky. Ale ak sa má niečo zmeniť, musí táto zásadná zmena nastať vo voľbách. Bez nej sa nič nezmení. Bude to to isté, len v ružovom.
