V médiách občas zaznie v domácich či zahraničných súvislostiach spojenie „špinavá“, „negatívna“ či „útočná“ politická kampaň. Za útoky sa potom často označuje, ak jedna politická strana na reklamných nosičoch vytýka niečo tej druhej. A vyťahuje aj špinavú (politickú) bielizeň.

Takýto štýl vedenia kampane si pritom a priori negatívnu konotáciu zaslúžil neprávom. Špinavé je v kampani klamať, obviňovať bez konkrétnych dôkazov, útočiť na rodinných príslušníkov a účelovo vyťahovať národné a rasistické témy (viď SNS). Ale argumentovať proti politike oponenta? Upozorňovať na jeho prešľapy a škandály? Okrem vlastného programu by tieto argumenty mali predsa odlíšiť jednu stranu od druhej.

Slovenskí politici si otvoria ústa proti oponentovi v diskusných programoch a tlačovkách, na aktuálnych reklamných nosičoch krátko pred voľbami však prevládajú trápne selankovité, bezobsažné heslá, ktoré by si jeden subjekt mohol vymeniť s druhým. Veď, ako napokon šikovne vytiahol aj šéf Smeru-SD (s bezpredmetným obvinením o kradnutí), slogany SDKÚ-DS použili aj českí komunisti.

Aby nebolo ukrivdené strane občianskeho kandidáta Branislava Záhradníka, na bilbordoch si okoloidúci môžu prečítať aj patetické odporúčanie: Prosím odíďte! A do zabudnutia už upadli aj sľuby o chýbajúcich garážových firmách a zbabraných mýtnych tendroch kresťanských demokratov. Toľko plagátovej konfrontačnosti v parlamentných voľbách 2010.

Za dvomi rôznymi prístupmi - agresívnejším vystupovaním v diskusných programoch a mierumilovných vonkajších médiách - sa čisto dojmologicky môže skrývať komunikácia s dvomi voličskými skupinami. Do debatných relácií a výjazdov do miest sa politici chodia ukazovať tým potenciálnym voličom, ktorí sa o politiku reálne zaujímajú. A preto im politici chcú ponúknuť čo najlepšiu „showku“.

Neprehliadnuteľná záplava plagátov zas komunikuje s každým okoloidúcim, aj otráveným z politického diania. A vyskočiť na neho/ňu z každého rohu ofenzívnym heslom by nakoniec bolo kontraproduktívne.

No kým populistické strany vedia kompenzovať svoj zmierlivý tón na reklamných nosičoch demagógiou vo verbálnom prejave, strany s racionálnejším tónom v živom prejave prehrávajú na plnej čiare. Zrejme v nádeji, že ich volič si zájde na webstránky strán a komparatívnou analýzou dospeje k úsudku, ktorým program je skutočne ten najlepší.

Predvolebná kampaň v médiách napokon vyzerá tak, ako by sa za posledné štyri roky na Slovensku vlastne nič dôležité a škandalózne ani nestalo. Aj politická reklama je napokon len reklama.

• Komentáre Tomáša Czwitkovicsa na Mediálne.sk každý piatok (RSS odber)

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.

• Kampaň mesiaca - Pivná "novoreč"

Diskusia (1 príspevkov)