Internet Správy / 9.12.2008 Utorok
Prečo Sme.sk nelinkuje Pravdu. A naopak
V slovenskom on-line spravodajstve stále dominuje konzervatívne úsilie udržať si čitateľov na vlastnom webe. A neukazovať im zbytočne cestu ku konkurencii. Ekonomika linkovania však signalizuje, že veci sa môžu mať aj inak.
„Dni, kedy mali obsahové weby strach linkovať na iné stránky, sa skončili“, povedal minulý týždeň Marc Frons, technologický šéf digitálnej divízie vydavateľstva New York Times Company. Svojim výrokom sprevádzal spustenie beta verzie on-line produktu Times Extra, ktorý je alternatívnou verziou hlavnej stránky webu denníka New York Times. Times Extra sa od klasickej vizáže NYTimes.com odlišuje v tom, že okrem vlastného redakčného obsahu čitateľom ponúka aj linky na súvisiace zaujímavé články z iných webov a blogov.
Pri odbúravaní strachu z linkovania na externé stránky sa Slovensko na prvý pohľad javí ako pokroková krajina. Najväčší domáci spravodajský web Sme.sk si už pred dvomi rokmi umiestnil na hlavnú stránku okno so službou Vybrali.sme, ktorá združuje linky na zaujímavý tuzemský a český obsah. Rozdiel oproti Times Extra spočíva v tom, že zoznam odporúčaných článkov nie je vyslovene spravodajský a nezostavuje ho redakcia, ale rozhodujú o ňom návštevníci stránky. Napriek tomu Vybrali.sme signalizuje, že odkazy na cudzí obsah v Sme.sk nevnímajú ako vyháňanie čitateľov na iné weby, ale ako servis.
Táto otvorenosť voči externému obsahu má však svoje hranice. Stačí sa pozrieť na úroveň linkovania pôvodných zdrojov v spravodajských článkoch. V archíve Sme.sk možno nájsť desiatky článkov odvolávajúcich sa napríklad na informácie Pravdy či Hospodárskych novín, no len minimum z nich obsahuje linky na originálny text. V opačnom smere je situácia ešte horšia. Stránky Pravda.sk a HNonline nelinkujú na prevzaté informácie denníka Sme a jeho webu vôbec. Napriek pokročilej digitálnej dobe sa tuzemské spravodajské médiá na internete správajú úplne „papierovo“. Pri odkaze na pôvodcu informácie im vystačí slovný údaj v texte, za originálnou informáciou čitateľa nepošlú.
Spravodajské weby by sa voči výčitke, že sú na odkazy vedúce ku konkurencii prehnane skúpe, pravdepodobne bránili. Tvrdili by, že pri väčšine článkov, ktoré obsahujú odvolávku na cudzí zdroj, ide o prevzaté agentúrne správy. A že ľudia v agentúrach SITA či ČTK tiež udávajú pôvodný zdroj informácie len slovne a nenamáhajú sa linkovaním. No tento argument neobstojí. Agentúrne správy sú polotovary, ktoré si on-line redakcie upravujú podľa svojich potrieb. Napríklad tak, že do nich často vkladajú odkazy na vlastné tematicky súvisiace články. Ak v takto vylepšených materiáloch ostane neprelinkovaný originálny zdroj správy z iného spravodajského média, je na mieste pýtať sa, či ide o zámer.
Napriek svetlým výnimkám dominuje v slovenskej spravodajskej sfére konzervatívne úsilie udržať si čitateľov na vlastnom webe a neukazovať im zbytočne cestu ku konkurencii. Etika linkovania, ktorú do písania na webe vniesli blogeri, preniká do vyšších poschodí internetového spravodajstva veľmi pomaly. Rovnostárstvo blogerskej scény je totiž ťažko aplikovateľné v konkurenčnom prostredí profesionálnej žurnalistiky. Je naivné dúfať, že pri súperení o čitateľa sa môže presadiť „zlaté pravidlo“ internetového publikovania, ktoré hlása: Linkuj na dobrý obsah iných, tak ako by si chcel, aby oni linkovali na teba.
Nie, tu nejde o etiku, ale o ekonomiku. Správanie sa spravodajských webov voči sebe ukazuje, že aj slovenským internetom hýbe to, čo teoretici nazývajú „ekonomikou linkovania“. Ak Sme.sk neprelinkuje článok Pravdy, dáva tým najavo, že daný link má (pre druhú stranu) hodnotu. Odkaz totiž generuje čitateľskú pozornosť, zabezpečuje prísun očí sledujúcich reklamu a v najlepšom prípade loví predplatiteľov tlačeného vydania novín. Je preto na zváženie, ako s linkom naložiť a či hodnotu v ňom obsiahnutú len tak odovzdať konkurencii.
No minca linkovania má aj druhú stranu. Je ňou čitateľ. Link je hodnotou aj pre neho, pretože obohacuje čítaný text o možnosť dostať sa k pôvodnej informácii a teda sa dozvedieť viac. Prelinkovaný materiál okrem toho predstavuje dôkladnejšiu novinársku prácu, je servisom pre čitateľa a prináša mu viac možností. A lepšie obslúžený čitateľ má viac dôvodov vrátiť sa.
To, či tuzemskí internetoví spravodajcovia budú na seba navzájom odkazovať, bude závisieť od toho, z ktorej strany sa postavia k ekonomike linkovania. On-line redakcia denníka New York Times v tom už má jasno.
Ilustrácia pre Mediálne.sk: Gabriela Kisová
