Internet Správy
Nerovnoprávny internet
Nový tlačový zákon podľa predstavy vládnej koalície vyrieši veľa neduhov v mediálnej brandži, progresívnosťou sa však norma pochváliť nemôže. Aktuálny, vyše štyridsaťročný zákon, a aj posledný návrh ministerstva kultúry majú jedno spoločné – nepoznajú internet.
Nový tlačový zákon podľa predstavy vládnej koalície vyrieši veľa neduhov v mediálnej brandži, progresívnosťou sa však norma pochváliť nemôže. Aktuálny, vyše štyridsaťročný zákon, a aj posledný návrh ministerstva kultúry majú jedno spoločné – nepoznajú internet.
Sivá zóna. Pôvodnému tlačovému zákonu z roku 1966 možno chýbajúcu úpravu internetového publikovania vyčítať len ťažko. Snahu reagovať na nástup nových médií nevyvinula ani žiadna z jeho deviatich noviel. Päť z nich vzniklo počas ostatných desiatich rokov – v čase, keď sa internet aj na Slovensku stal plnohodnotnou mediálnou platformou. Zrovnoprávniť web s ostatnými médiami chcelo ministerstvo kultúry vždy až v novom tlačovom zákone. Návrh z roku 2004 sa neuchytil a v aktuálnom znení, ktoré vzbudzuje nevôľu vydavateľov, autori zákona definíciu internetu radšej vzdali. Internet aj naďalej zostane v sivej zóne bez zákona. Najnovší návrh tlačového zákona pôvodne mal ambíciu vyplniť dieru v oblasti internetovej legislatívy. Ministerstvo kultúry chcelo postaviť internet na roveň papierových či elektronických médií. Do pôvodnej podoby zákona zaradilo klauzulu, ktorá vzťahovala zákon aj na online médiá. Nie veľmi šikovne – noviny na internete sa len vtedy považovali za „periodickú tlač“, ak išlo o „elektronickú mutáciu rozširovanej periodickej tlače.“
K tejto téme si môžete prečítať aj komentár Ťažký život neexistujúceho média
Z webových stránok najvýznamnejších tlačených médií nespadá pod túto definíciu takmer nijaké. Internetové stránky denníkov a magazínov prinášajú vlastné spravodajstvo, blogy, ankety a diskusné fóra. Obsah z tlačeného vydania nekopíruje na webe jedna k jednej už takmer nikto. Navrhnuté riešenie v tlačovom zákone viedlo nanajvýš k diskusii, či sa internetom v norme vôbec zaoberať.
Vzdali to. Slovenský syndikát novinárov v minuloročnom pripomienkovom konaní najprv navrhol rozšíriť pôsobnosť zákona aj na internetové médiá, pôsobiace mimo klasických vydavateľstiev. 
Syndikát argumentoval tým, že aj internetoví žurnalisti by mali mať rovnaké práva a povinnosti ako novinári z tradičných médií.
Združenie vydavateľov periodickej tlače navrhlo opačné riešenie. Chcelo, aby sa internetové médiá radšej zo zákona celkom vypustili. Vydavatelia označili Elektronické šírenie informácií za príliš zložitú a špecifickú problematiku a navrhli ju riešiť neskôr a samostatne. Ministerstvo nakoniec požiadavke vydavateľov vyhovelo a internet z návrhu zákona vyškrtlo. Návrh tlačového zákona nakoniec vyslovene hovorí, že norma sa nevzťahuje na informácie šírené internetom „na základe individuálnej požiadavky“. Na otázku, čo sa rozumie pod individuálnou požiadavkou, ministerstvo jasnú odpoveď nedalo.
Rozumné riešenie. „Zaoberať sa právnou úpravou internetového publikovania nemá význam, kým sa nenájde rozumné riešenie, ako celý problém ošetriť,“ vysvetľuje námietky vydavateľov predseda ich združenia Miloš Nemeček.
Pravda, riešenie sa ťažko nájde tam, kde po ňom nik nepátra. S konkrétnym návrhom internetového zákona dosiaľ neprišiel ešte nikto. Napríklad v susednom Rakúsku jednoduchú legislatívnu definíciu internetu našli. Rakúsky mediálny zákon považuje online médiá za rovnocenné novinám, televízii či rádiu už päť rokov. Norma sa tam na internetové spravodajstvo pozerá cez optiku tradičnej žurnalistiky. Spojené štáty chcú ísť ešte ďalej. V americkom Senáte sa diskutuje o zrovnoprávnení blogerov a novinárov, čím by internetoví autori dostali okrem iného možnosť chrániť identitu svojho zdroja. Univerzálna odpoveď na problémy internetu zatiaľ chýba, aspoň sa však hľadá.
Nehasiť, čo nepáli. Chýbajúca internetová legislatíva je v konečnom dôsledku pre online médiá pohodlná. Novinári pôsobiaci výhradne na webe síce v porovnaní s printovými, rozhlasovými a televíznymi kolegami prichádzajú napríklad o luxus v podobe práva na ochranu zdroja informácií, ako kompenzáciu však dostávajú možnosť fungovať v podstatne benevolentnejšom prostredí.
Tlak na uzákonenie internetu bude pravdepodobne rásť s rastúcou zodpovednosťou prevádzkovateľov online médií. Na rozdiel od tradičných médií, v ktorých sú hranice jasne regulované, na internete stále vystupuje množstvo neznámych. Kto je napríklad zodpovedný za obsah čitateľských diskusií či obsah blogov? Prípadné spory sa v súčasnosti urovnajú rýchlym zmazaním diskusných príspevkov či opravou článkov. Dôležitý súdny precedens, v ktorom by muselo online médium vyvodiť zodpovednosť
za publikovaný obsah, ešte neprebehol. Na internete sa zatiaľ skúša, kam siahajú hranice jeho nekonečných možností.
