Rodák z Kalifornie odišiel uprostred dot-com boomu zo San Francisca, opustil vlastný internetový biznis a presťahoval sa za manželkou, rakúskou rodáčkou, do Viedne. Po rokoch stavania vlastných projektov ostal mimo internetu. Nafukujúcu sa on-line bublinu vymenil za herný biznis a vlastné aktivity za pozíciu zamestnanca v perspektívnej medzinárodnej spoločnosti. Potom, čo jeho zamestnávateľ pred dvomi rokmi Rakúsko neočakávane opustil, ho však internet opäť pritiahol.

Koncom roka 2006 založil službu Tupalo zameranú na lokálne dianie v mestách na celom svete. Tvrdí, že internetový biznis musí byť zábava, na úspešný projekt nepotrebuje veľa peňazí a Googlu by sa predal až vtedy, keď by stratil vlastnú víziu v priveľkom biznise. Prežil prvú internetovú bublinu a verí, že prežije aj v ére webu 2.0.

Tupalo je rakúsky start-up, fungujete primárne v angličtine. Máte medzinárodné ambície?

Chceme byť tak medzinárodní, ako sa len dá. Je to pre nás prirodzené. Tupalo sme pred jeden a pol rokom spúšťali na dvoch miestach súčasne - v USA, pretože odtiaľ pochádzam, a v Rakúsku, pretože tu pôsobíme. Pochopiteľne, väčšina našich používateľov je z Viedne. Ale napríklad druhý najväčší trh máme momentálne v Madride a tretí v Denveri. Netušíme prečo, rastie to samo - a to je na tom je presne skvelé. Nechceme byť "viedenská" spoločnosť.

Na druhej strane ale hráte na lokálnosť...

Áno, ale to neznamená, že by sme zároveň nemohli byť globálnym hráčom. Lokálna služba súvisí s určitým miestom. V našom prípade s okolím používateľa - a tých nechceme mať len vo Viedni. Povedzme, že človek chce nájsť najlepšiu pizzu v meste. V tom mu chceme pomôcť, nech žije kdekoľvek. Je to pre nás výhodné aj z iného pohľadu: do hry vstupuje napríklad turizmus. Aj ten nás zaujíma.

Po jeden a pol roku ste v apríli spustili Tupalo aj v nemčine. Vyžadoval to rakúsky trh?

Ani nie. Dokonca by som tvrdil, že väčšina našich používateľov bude aj naďalej používať Tupalo v angličtine. Sme ale dosť špecifická služba - chceme vedieť, čo sa deje v bezprostrednom okolí používateľa. To sa dozvieme omnoho jednoduchšie, ak môže používateľ hovoriť v rodnom jazyku. Na Tupale je to reálne vidno: veľa ľudí nás číta, ale keď majú niečo sami napísať, v angličtine skončia pri jednej, dvoch vetách. V nemčine napíšu celý príbeh. Tak sme skrátka dali ľuďom na výber. Nechceme nikoho nútiť. Radšej spustíme čo najviac jazykov. Nemčinu ako prvú, ďalšia bude zrejme španielčina - kvôli Madridu.

Informácie o reštauráciách a baroch si človek môže nájsť na množstve globálnych aj regionálnych služieb. Vy od neho chcete, aby začal používať neznámu malú službu, o ktorej tvrdíte, že mu môže ponúknuť odlišný zážitok...

Ale Tupalo nie je len o nejakých recenziách. Ľudia sa u nás s ostatnými delia o svoju lokálne know-how. Vlastne budujeme používateľmi poháňaný miestny adresár - niečo ako Zlaté stránky, ale silnejšie. A snažíme sa z neho spraviť spoločenskú pomôcku. Zbierka informácií o tom, kde sa nachádza ktorá reštaurácia, je pre nás druhoradá. Prvoradé je, že človeku dáme miesto, kam môže hocikedy napísať, že sa mu niekde páči, a jeho priatelia sa o tom okamžite dozvedia.



Google na svojich mapách rozvíja podobnú funkcionalitu ako vy a má podstatne viac prostriedkov. Akú mate šancu napríklad proti nemu?

Nuž, hej, Google má veľa peňazí. A dokáže svoj rozpočet využiť: veľmi dobre inovuje, technologicky je na tom výborne. Ale nevie to s komunitami. Nedokáže postaviť nadšenú skupinu ľudí, ktorá by sa rada stretávala na jeho službe. To je pre nás výhodné.

Môžu si ale komunitu kúpiť.

Presne tak. Google, Yahoo! alebo Microsoft si svoje komunity vždy budú kupovať a to je pre nás skvelé. Časom budú chcieť kúpiť presne to, čo teraz vyvíjame.

Takže by ste chceli, aby vás kúpil Google?

To asi každý, nie? Aj keď, pravdupovediac vidím aj silné argumenty proti...

Google má veľa peňazí. A dokáže svoj rozpočet využiť: veľmi dobre inovuje, technologicky je na tom výborne. Ale nevie to s komunitami.

Napríklad?

Napríklad, že Google nekupuje služby kvôli projektu, ale kvôli zakladateľom a technológii, aby ich rozobral na súčiastky a použil v iných svojich projektoch. Asi by som v súčasnosti práve pre toto povedal Googlu nie.

Samozrejme, ak by mi teraz zavolali, asi by som sa s nimi rád porozprával. Ale v krátkodobom horizonte nie je toto osud, aký si predstavujem pre Tupalo.

Aký osud by zodpovedal vašim predstavám?

Myslím, že Tupalo ešte môže vyrásť na službu, ktorá bude schopná konkurovať Google v niektorých oblastiach. Odhadujem, že tento rok bude rokom mobilov a rokom "lokálnosti". Vezmite si iPhone - to je strašná sila, ohromný potenciál pre mobilný internet. Čoskoro sa navyše masívne rozšíri GPS. Milióny používateľov budú chcieť služby, ktoré budú vedieť pracovať s lokálnym. A my to môžeme využiť. Ale Clemens a ja sme vždy hovorili, že v tom budeme pokračovať len dovtedy, kým sa tento biznis nestane priveľkým.

Čo znamená "priveľký"?

Priveľký bude napríklad vtedy, keď budeme potrebovať desať obchodníkov a nebudeme schopní zapamätať si mená ľudí vo vedľajšej kancelárii. Tento biznis musí byť zábava. Keď prestane byť zábavou, potom bude čas zamyslieť sa nad Google.

Na Tupale pracujete dvaja, snažíte sa vybudovať globálnu službu. Nie je to zas druhý extrém - primálo ľudí na taký projekt?

Nie, prečo? Aspoň máme malé náklady. Nemrháme peniazmi, vieme, do čoho investujeme, a hýbeme sa vpred. V tom je obrovská výhoda tohto biznisu: veľmi šetrí náklady. Človek napríklad vôbec nepotrebuje kanceláriu. Vieme si ju provizórne zriadiť všade, kde je wi-fi. Namiesto toho, aby sme riešili, že chceme v kancelárii stoličky za tristo eur, sa môžeme zamerať na náš produkt.

V čom ešte vidíte vašu výhodu oproti veľkým službám, napríklad oproti Facebooku alebo MySpace?

Napríklad v tom, že čím viac tieto kolosy rastú, tým lepšie sa majú špecializované start-upy. Keď komunity naberajú obrovské množstvá používateľov, ľuďom začína prekážať hluk, ktorý na nich vzniká. A tak radšej odchádzajú na malé služby, kde je to voľnejšie. S priateľmi môžu komunikovať naďalej, väčšina služieb vie reportovať povedzme na Facebook cez vlastnú aplikáciu. Vyhovuje to hlavne ľuďom, ktorí majú plné zuby natrieskaného MySpacu alebo šťastného Googlu a potrebujú sa pred nimi niekde skryť. Veľké služby budú vždy potrebovať viac používateľov, viac reklamy, viac služieb, viac peňazí, viac všetkého. Nám je lepšie. Môžeme mať desaťtisíc používateľov a byť šťastní. A hlavne nemusíme riešiť veci, ako je obchod alebo nákladný marketing.

Nemarketujete sa?

Ale áno, lenže do marketingu neinvestujeme. Všetky naše doterajšie aktivity nás stáli dokopy zhruba 80 eur: 50 eur na nálepky a 30 na pohľadnice. To je celé, všetko ostatné platia sponzori. Ešte lepšie je, že v ére web 2.0 môže takto fungovať ktokoľvek. Tupalo napríklad profituje z toho, čo som sa naučil v hudobnej brandži, kde som začínal. Veľmi dobre poznám naše možnosti. Človek môže využiť virálny marketing, word of mouth, partnerstvá. Aby bolo jasné, biznis a marketing nás veľmi zaujímajú, ale zariadili sme si to tak, aby nás nič nestáli. Dvaja sme tak v podstate na kolene vybudovali službu, ktorá nám medzitým už reálne generuje peniaze.

Sú to zaujímavé sumy?

Nič extra, ale dosť na to, aby sme dokázali platiť účty. Pokrývame ich z reklamy: máme partnerstvá s Google, Yahoo!, ValueClick Media, a tie nám pomáhajú udržať sa v chode. Ale plánujeme aj iný príjem.

Aký?

Chceli by sme dať lokálnym firmám nástroj, s pomocou ktorého by sa mohli jednoducho dostať na web. Už teraz o nich zhromažďujeme informácie od používateľov - napríklad o kantíne tu na rohu. Vytvoríme jej profil a ak zaplatí povedzme 5 dolárov na mesiac, uvidí, kto, odkiaľ a kvôli čomu ten profil navštívil. Chceli by sme byť niečo ako Xing pre lokálne firmy.

Ale firmy sa už dnes na komunitných službách registrujú bežne, to nie je nič nové.

No jasné, môžu sa zaregistrovať napríklad na MySpace. Ale čo z toho majú? Vlastný blog? My im môžeme ponúknuť viac, pre malé firmy sme cennejší než veľký MySpace. Vieme im priniesť zapálenú, aktívnu a relevantnú komunitu. Starbucks by sa o nás asi veľmi nezaujímal, ale malým kaviarňam, ktoré by sa popri Starbucks chceli presadiť, sa ako nástroj zídeme.

Nebude ťažké vysvetliť týmto firmám, aké benefity im ponúkate?

Nemyslím, sociálna reklama je skvelá vec. Ak dám na webe päť hviezdičiek kaviarni, v ktorej som včera bol, napíšem, čo všetko ponúkajú a že majú skvelú obsluhu, všetci moji priatelia sa o tom dozvedia. A to je dôležité. Každý totiž chce vedieť, čo majú jeho priatelia radi a kam sa práve chystajú.

Nemáte obavu, že zadávatelia jednoducho záujem neprejavia, nielen o vás, ale o web 2.0 projekty celkovo, a tento biznis sa opäť zrúti?

Priveľký biznis to bude napríklad vtedy, keď budeme potrebovať desať obchodníkov a nebudeme schopní zapamätať si mená ľudí vo vedľajšej kancelárii. Tento biznis musí byť zábava.

Ale vôbec nie. Prežil som prvú bublinu a vidím, že dnes je to o niečom úplne inom. Vtedy bolo v obehu skrátka priveľa súkromných peňazí, o ktoré museli investori pri vtedajšom hospodárení logicky skôr či neskôr prísť. Start-upy chceli investície len preto, aby sa pripravili na ďalšie investície. Celé to bolo prehnané. Keď človek rozbiehal internetovú firmu, musel mať 30 developerov, 40 marketérov a 45 obchodníkov. A to ešte nemal ani zdroj tržieb. Dnes start-upy šetria a uvedomujú si, že všetko závisí len na nich. Možno ich zopár zmizne, napríklad ak neinovujú dosť rýchlo, alebo si ich zakladatelia skrátka povedia, že nemajú nervy toľko riskovať. Ale sotva niečo spľasne.

Časť dot-com boomu ste prežili v San Francisu, mali ste svoju predchádzajúcu internetovú firmu a už vtedy ste sa pokúšali o čo najekonomickejší profil. Ide to dnes lepšie?

Určite. Poviem aj prečo. Všetci sme neustále na Twitteri, kontrolujeme svoj blog, MySpace, tumblelog... Sociálne nástroje sú súčasťou nášho života. Sme zvyknutí, že keď dostaneme mail, príde nám notifikácia na mobil. V deväťdesiatom deviatom by nám to bolo jedno, ľudia internet nechceli používať v takomto rozsahu. Ale hodnoty sa zmenili a to je skvelé. Aj používatelia takýmto spôsobom v podstate takto zabezpečujú, že biznis ide lepšie a nástroje, čo dnes voláme "web 2.0", prežijú.

Čo investori? Skeptici už teraz tvrdia, že ich záujem začne skôr či neskôr slabnúť...

Ťažko povedať. Tu vo Viedni sa peniaze nikdy zrovna nepovaľovali na ulici. V USA šiel biznis po tejto stránke vždy jednoduchšie a zrejme to tak bude ešte chvíľu pokračovať. Čo sa Európy a Rakúska týka - zišlo by sa tu viac investičných anjelov. Chýbajú tu ľudia, ktorí by do start-upov naliali povedzme 50 až 100-tisíc eur. Ale zlepšuje sa to, rozbieha sa niekoľko investičných skupín: YEurope, tí financovali Soup, i5invest, inkubátor, ktorý investoval napríklad do online hry Papermint. Takže nezáujem tu perspektívne asi nehrozí. Len momentálne je trh ešte nezrelý.

Znamená to, že vo Viedni nie je dostatok kapitálu pre internetové firmy?

Kapitál tu je, ale väčšinou ide o rizikové fondy a tie chcú investovať od dvoch do piatich miliónov eur. Zaujímajú sa o vyzreté projekty, ktoré mesačne generujú 500-tisícové tržby. Web 2.0 start-upy nie sú v skorom štádiu vývoja na takejto úrovni. Také tržby v prvom roku začínajúca služba sotva dosiahne, možno sa k nim nedopracuje dokonca ani v druhom alebo treťom roku. To si tunajší investori neuvedomujú.

Európa momentálne hľadá svoju Silicon Valley. Má Viedeň šancu?

Myslím, že áno. Potrebný talent tu určite je. A biznis je tu zatiaľ celkom dobre diferencovaný. Nie ako v Štátoch, alebo povedzme v Nemecku. Tam človek nájde sedem Twitterov, tri Diggy, dvanásť Facebookov... ale Rakúsko je v tomto, úprimne, stále trochu pozadu. Start-upom to dáva výhodu, stále majú šancu odlíšiť sa, vyniknúť. Ak má človek nápad a posnaží sa, dokáže na seba upozorniť oveľa jednoduchšie v malej krajine než vo veľkej. Potom sa už ľahšie presadzuje aj na ďalších trhoch, či už v Európe alebo mimo nej. Takže talent tu je, len ho treba zužitkovať, je na to zrelý. Bohužiaľ, ako vravím, nezrelá je zatiaľ investičná sféra. Čo je škoda, lebo hoci som Američan, veľmi nerád vidím, keď musia rakúske start-upy kvôli investícii odísť do zahraničia.

• Nova plánuje na jeseň ďalší portál

• Internetová televízia Veoh vymkla používateľov zo 60 krajín, aj zo Slovenska

Diskusia (0 príspevkov)