Internet Správy
Kríza zmetie aj blogerov. Ešte o tom nevedia
Internetovým skeptikom vždy ležali v žalúdku amatéri, ktorí svojimi výplodmi zahlcovali web. Dnešná finančná kríza
dáva strážcom kultúry
do ruky argument, pod ťarchou ktorého by
mala blogerská pliaga zmiznúť zo scény.
Krivky grafov dnes padajú na hlavu každému. Najprv to boli bankári, po nich výrobcovia automobilov či elektroniky. Bolo len otázkou času, kedy sa spustia úvahy o dopade súčasnej finančnej krízy na internetový biznis. Záujem analytikov v prvom rade priťahujú rozpočty zadávateľov on-line reklamy. A do popredia sa tlačí aj otázka, do akej miery kríza ovplyvní investorov, pumpujúcich rizikový kapitál do nových webových projektov.
Atmosféra krízy však v on-line svete okrem skúmania objemu reklamy a investorských nálad podnecuje aj oveľa hlbšie siahajúce myšlienkové pochody. Unikátnou teóriou dopadu finančných turbulencií na web sa prednedávnom blysol známy internetový skeptik Andrew Keen. Jeho krízový scenár sa neobmedzuje na prognózu vývoja finančných tokov v žilách webu. Podľa Keena rozmáhajúca sa kríza úplne rozmetá nosné piliere, na ktorých bola v posledných rokoch budovaná nová generácia internetu.
Logika tejto katastrofickej vízie je jednoduchá. Súčasný model s prívlastkami open source, crowdsourcing či web 2.0, ktorého hybnou silou je ochota používateľov internetu zadarmo sprístupňovať svoje výtvory, sa podľa Keena vplyvom krízy rozpadne. V situácii, ktorá reálne hrozí zvýšením nezamestnanosti, má vraj dôjsť k precitnutiu z kolektívnej mánie iracionálneho rozdávania plodov vlastnej kreativity. „Jednou z mála pozitívnych konzekvencií momentálnej finančnej krízy bude zásadná kultúrna zmena, a síce v našom postoji voči ekonomickej hodnote našej práce,“ tvrdí Keen.
Podľa tejto prognózy bol doterajší entuziazmus amatérskych blogerov, fotografov či vývojárov živený tým, že svet si hovel v pohodlí ekonomického rastu. Pod hrozbou blížiacej sa recesie sa však podľa Keena z bezplatnej tvorby voľne prístupného obsahu stáva nezodpovedné plytvanie časom a energiou. „Hladné, nezamestnané masy nebudú pokračovať v rozdávaní svojej duševnej práce na internete vo vágnej nádeji, že sa im to nejako vráti,“ tvrdí notorický internetový skeptik.
Krátkozrakosť tohto postoja sa prejavuje už v tom, že to bolo práve blogovanie, ktoré v posledných rokoch mnohým ľuďom otvorilo nové pracovné príležitosti. Z písania internetového denníka sa stala možnosť verejne preukázať svoje schopnosti a bez maratónu pohovorov osloviť potenciálneho zamestnávateľa.
Bezodplatné realizovanie sa na webe preto z tohto pohľadu nie je žiadnym plytvaním, ale skôr investíciou do budúcnosti. Nehonorovaná aktivita na internete sa stáva prácou na vlastnom zviditeľnení. Nástroje webu dnes umožňujú každému dať o sebe vedieť vlastnými silami a bez väčších nákladov.
Model s provokatívnou hlavičkou „zadarmo“, z ktorého Keen dostáva vyrážky a ktorý naopak aktívne propaguje šéfredaktor magazínu Wired Chris Anderson, nespočíva v neuváženom rozdávaní. Ide o strategické využitie fenoménu „free“, slúžiaceho na rozhýbanie ekonomicky zaujímavých procesov. Anderson rozoznáva štyri druhy „zadarmonomiky“ (Freeconomics), pričom blogerské budovanie reputácie na webe je jednou z nich. V čase krízy Anderson neočakáva utlmenie, ale práve naopak boom amatérskej kreativity, ako možnosti upozorniť na seba v zlých časoch.
Predstava o blogeroch, ktorí pod ťarchou krízy prestanú písať, fotiť či točiť videá, je spochybniteľná aj z iného dôvodu. Rozhodujúcou hybnou silou amatérskej realizácie sa na webe totiž v začiatkoch nebola priaznivá ekonomická klíma. Boli to nové technologické možnosti. Internet sa v rukách más po prvýkrát stal médiom, prostredníctvom ktorého sa zrazu každý mohol prezentovať pred „celým“ svetom. Táto nevídaná možnosť svojpomocne osloviť masy, posilnená v mnohých prípadoch nie bezvýznamnou dávkou skrytého exhibicionizmu, spôsobila explóziu amatérskej tvorby, dodnes zaplavujúcej internet.
Ak teda raz ľudia prestanú písať blogy, prispievať do Wikipédie, zakladať si osobné profily v sociálnych sieťach či spolupracovať na výrobe softvérov, nebude to kvôli finančnej kríze, a ani preto, že si prečítajú Keenov pamflet. Dôvod bude oveľa prozaickejší: prestane ich to baviť. Z tohto pohľadu je namiesto skúmania blogerskej psychiky oveľa dôležitejšie pýtať sa, či je tu ešte dosť invencie na nové projekty, ktoré by národ webu 2.0 vôbec mohli zaujímať.
Ilustrácia pre Mediálne.sk: Gabriela Kisová
