Internet Správy
Je tu nový buzzword: hyperlokálne weby
Ako robiť weby pre mestá a regióny?
Lokálne a regionálne správy zatiaľ slovenský internet – azda s výnimkou Regiony.sme.sk – veľmi netrápia. Pred informáciami o blšáku kníh na Petržalskej Dostihovej dráhe alebo o situácii v košickej MHD majú na domácich spravodajských serveroch jednoznačnú prednosť Superstar alebo nástenkové tendre. Je to logické – doterajšia prax z on-line spravodajstva predsa hovorí, že množina záujemcov o informácie všeobecného záujmu je tak veľká, že písanie pre menšinové publikum ostáva až na druhej koľaji.
V Česku ale začali koncom minulého roka počítať trochu inak. Babka k babce – a aj publikum nazbierané v okresoch a mestách môže byť súhrnne pre veľké médium zaujímavé, myslia si. O regiónoch a o možnostiach, ako na nich zarobiť, sa zástupcovia veľkých aj malých regionálnych projektov v ČR rozprávali tento pondelok na podujatí Media Monday.
• Celý Media Monday, pozostávajúci z niekoľkých prednášok a panelovej diskusie, smeroval od teórie k niečomu, čo by prevádzkovatelia vznikajúcich regionálnych titulov radi už čoskoro nazývali praxou. Najprv sa hovorilo o tom, ako regionálne a lokálne projekty robiť a nerobiť, aby veci fungovali. Následne o tom, ako fungujú alebo nefungujú konkrétne prípady na českom trhu.
• O teóriu sa na úvod postaral bloger a internetový konzultant Adam Javůrek. Ten rozprával napríklad aj o tom, ako začali prvé hyperlokálne médiá vychádzať už v 17. storočí. Volali sa Pubick Occurrences a boli to prvé noviny vydávané na území Ameriky. Hyperlokálne boli vraj aj preto, že mali poslednú stránku nepotlačenú – svoje príspevky na ňu mali dopísať čitatelia a posunúť výtlačok svojim známym.
• Od tých súčasných – dnes vraj už naozaj hyperlokálnych – médií sa Publick Occurrences odlišovali jedným podstatným detailom: nevychádzali na webe, pochopiteľne. Lenže aj dnešné webové projekty zamerané na úzke susedské komunity a regióny sa rozbiehajú podobne nemotorne ako tie papierové pred tristo rokmi. Pamätať treba podľa Javůrka napríklad na tie, ktorým sa nepodarilo udržať sa pri živote ani na niekoľkomiliónových regionálnych trhoch v USA. Príklady za všetky: Bayoshpere.com alebo Backfence.com.
• Užitočný background priniesol do diskusie aj Petr Fridrich z Mediaresearchu. Ten prezentoval výsledky prieskumu, podľa ktorého sú s úrpvňou bežného všeobecného spravodajstva najmenej spokojní ľudia v mestách nad 100-tisíc obyvateľov a – paradoxne – pod tisíc obyvateľov.
• Všeobecný ohlas vzbudil koncept spoločnosti PPF Media, ktorá začala tento rok s prevádzkou a vydávaním projektov Naše adresa a Našeadresa.cz. Tvorcovia regionálnych spravodajských webov doplnených spoplatnenými týždenníkmi pod vedením bývalého šéfredaktora Pravdy Petra Šabatu sa rozhodli, že v regiónoch je prvoradý kontakt s obyvateľmi. Za každú cenu. Časť novinárov Našej adresy tak stratila nárok na sedenie v klasickej redakcii. Miesto toho sedia v značkovej kaviarni regionálnych novín, kde píšu, zalamujú, vydávajú – a hlavne zbierajú tipy od čitateľov, ktorí prišli na kávu. Podľa Petra Šabatu nápad v pilotnej fáze funguje. Už teraz sa vraj v niektorých mestách naučila polovica predplatiteľov nosiť peniaze na predplatné priamo do kaviarne.
• Najneobľúbenejším pojmom večera sa stali tzv. “radničné noviny”. Starostovia alebo zastupiteľstvá, ktoré o sebe informujú formou spravodajských webov alebo novín, nech sa panelistom radšej neukazujú na oči. Mohli by totiž naraziť na ľudí ako je Jan Ambrož, prevádzkovateľ serverov Říčansko.info a Benešovsko.info, ktorí sa snažia priniesť do regiónov presný opak oficiálnej radničnej rétoriky. Vrátane informácií o tom, čo všetko na radniciach možno nie je celkom v poriadku.
• Petr Šabata, rovnako ako Jan Ambrož alebo zástupcovia vydavateľstva Vltava-Labe-Press (Denik.cz) a Mladá fronta (prevažne printový projekt Sedmička), sú zatiaľ presvedčení, že v regiónoch peniaze sú a dajú sa z nich vyextrahovať. Hlavný spôsob: inzercia ušitá na mieru malým podnikateľom a živnostníkom. Petr Šabata: “Máme inzerentov, ktorí doteraz takéto kampane nemali. U nás za tri stovky inzerovať pôjdu.”
• Otvorená otázka tak ostala po panelovej diskusii už len jedna: Koľko regionálnych, lokálnych alebo hyperlokálnych médií má šancu jeden región uživiť? Matematicko-ekonomický problém večera totiž v sále zaregistrovali viacerí. Za diskusným stolom sedeli zástupcovia troch veľkých a jednej zástupca malej mediálnej značky s lokálnymi ambíciami. S výnimkou tej malej by radi všetky tri veľké vydavateľstvá pokryli čo najväčšiu časť českého územia. Lenže o stratených domácich zvieratkách alebo skorumpovaných miestnych zastupiteľoch nemôžu ťažko písať všetci rovnako. Takisto nemôžu mať rovnakého informátora u dobrovoľných hasičov a miestnych aktivistov. Ani nehovoriac o veľkosti potenciálneho publika, ktorá sa v menších mestách a obciach ráta na stovky a tisícky. Až si panelisti z októbrového Media Monday posadajú za stôl v rovnakej zostave aj o rok, o čom sa budú baviť? O tom, ako sa do regiónov pekne pomestili bok po boku, ako si ich podelili na sféry záujmu, alebo ako sa svojich ambícií niektorí museli vzdať?
