Veterán spravodajských serverov a presvedčený odporca internetových komunít. Roky pracuje s obsahom na webe, no v posledných mesiacoch sa odhodlal aj na experimenty s tým, čomu celkom neverí. Napriek osobnej skepse si k vedeniu jedného z najväčších spravodajských webov na trhu pribral za posledný rok hneď dva social networkingy. Tržby za nimi zatiaľ nevidí. Tvrdí, že predať ich inzerentom je fuška. Odmieta sa zaregistrovať na Facebook, no na Birdz.sk vie stráviť aj pol hodinu. Riaditeľ multimédií vo vydavateľstve Perex, šéf Pravda.sk, Birdz.sk a Netsity.sk Jaroslav Matyáš.

V týchto dňoch rozbiehate novú komunitu Netsity.sk. Perex už má Birdz.sk, zdá sa že idete do komunít vo veľkom štýle. Nenazval by som to vo veľkom štýle. Snažíme sa skôr využiť medzery na trhu. Tie, ktoré vieme, chceme zaplniť rýchlo a efektívne. Netsity sme preložili z maďarčiny, bolo to rýchle a efektívne. Na Birdz.sk vám v posledných mesiacoch celkom pekne rastie návštevnosť. Dokážete prilákať dosť veľké publikum pre dve komunity? Keby sme ponúkali dvakrát to isté, tak by to asi bol problém. Ale toto nebude druhý Birdz. Je to všeobecný web, postavený je na princípe záujmových klubov. Človek to ani nemusí brať ako komunitu. Netsity štartuje v rovnakom čase ako eSvety.sk. Oba projekty sú si dosť podobné. Začali ste robiť na Netsity pred nimi alebo až po nich? O eSvetoch som prvý raz počul v decembri minulého roka. Na Netsity sme robili už predtým. Ak by sme začali až potom, to by sme mali veľmi málo času. Dostať to od decembra do takejto podoby, to by sme boli fakt dobrí. (Smiech.) Videli ste už screenshoty z eSvetov? Hej. Vyzerá to pekne. Uvidíme, čo z toho bude. Vždy všetko odôvodňujete peniazmi. Aké lákadlo vidíte za komunitami? Peniaze zatiaľ nie. A čo teda? Ako som povedal, je to možnosť vstúpiť do zatiaľ neexistujúceho segmentu. Segment komunít tu existuje, aj keď vo veľmi obmedzenej miere. Nie je taký prázdny možno aj preto, že zatiaľ nezarába? Napríklad Birdz si na seba už zarába. Stačí mu na to tých pár reklám, ktoré sa na ňom zobrazujú? Skúšame všeličo. Nedávno sme napríklad mali špeciálnu promo akciu na knihu Twighlight. Cieľovka tam bola, tak sme do toho išli. Máte prístup k obrovskému množstvu údajov o používateľoch. Viete, koľko majú rokov, aká je ich obľúbená farba alebo značka topánok. Viete tie dáta využiť? Nie.

Čo vidím na komunitách? Peniaze zatiaľ určite nie.

Pri cielení by vám zrejme pomohli. To áno. Ale povedzme si triezvo, predávať inzerentom čiastkové cieľovky pri 70-tisíc zaregistrovaných používateľov je nereálne. Ste s návštevnosťou Birdz.sk spokojný? Birdz zatiaľ profituje hlavne z toho, že nemá priameho konkurenta. Nerobíme mu takmer žiadne promo až na pár používateľských súťaží. A traffic nám rastie. Už keď ste Birdz pred rokom kupovali, vládla v brandži relatívne veľká skepsa v otázke on-line komunít. Bolo ťažké presvedčiť vedenie, že sa do takéhoto projektu oplatí ísť? To presviedčanie bolo úplne jednoduché. Je to tu, je to dobré a nemá to priameho konkurenta. Teda, teraz už možno má - Facebook. Ale vtedy nemalo. Je to dobré - to hovoríte ako šéf, ktorý to stráži odniekiaľ zhora a nemá výhrady, alebo ako používateľ? Birdz má dobrý obsah a fungujúcu komunitu. Vždy, keď tam idem, zaseknem sa tam aj na polhodinu. Blogy ani články až tak nesledujem, ale napríklad fóra hej. Snažím sa porozumieť. Aká je za Birdz.sk vízia? Čo z toho chcete urobiť? Najlepší, najväčší komunitný portál pre mladých na Slovensku. Ale ja nerád filozofujem o víziách. Keď občas čítam, ako sa o Birdze špekuluje - napríklad že sa ním snažíme omladzovať publikum Pravdy - hovorím si so smiechom, aký som len bol pred rokom múdry. Najväčší a najlepší - to bude Birdz musieť ešte narásť, aby dosiahol na Pokec, nie? Nie sme v tej istej kategórii ako Azet. Azet je ťažké zaradiť do tohto segmentu, ťažko ho vôbec nazvať komunitou. Snažia sa ňou stať len posledný rok. Okrem toho do menších segmentov, do komunity vyslovene pre tínedžerov, Azet nikdy nepôjde.

Chceli by sme mať Birdz pre rôzne cieľovky. Napríklad pre ľudí okolo šesťdesiatky.

Kedysi ste spomínali, že by ste perspektívne chceli po vzore Birdz vyrobiť komunity aj pre iné cieľové skupiny. Pre koho napríklad? Uvažujeme o staršej cieľovej skupine, povedzme 50, 60 a viac rokov. V USA je tento segment pomerne silný, ale v Európe a na Slovensku ostáva takmer prázdny. Neobávate sa, že by takéto publikum bolo až príliš staré? Že by si nezvyklo? Posledné dva - tri roky starším ľuďom na webe prajú. Máme tu boom domáceho internetu, ľudia okolo šesťdesiatky ešte chodia do práce, kde sa tiež pripájajú na web. Možnosť pripojiť sa majú, a keď sa dívam okolo seba, vidím, že majú aj chuť. Čo také vidíte? Napríklad moju mamu, typický príklad človeka, ktorý by sa na webe dokázal venovať svojim záujmom. Ju zaujímajú napríklad recepty. Pred dvomi rokmi dostala počítač, a tak si ich z poznámok v starých zošitoch prehadzuje do nejakého programu a posiela ich mailom. Ak by jej niektorý portál vyšiel v ústrety, vysvetlil jej, že to nie je zložité, naučila by sa písať ich priamo na web a zdieľať so známymi. Ambície máte dosť veľké na niekoho, kto o sebe často vyhlasuje, že je voči komunitám skeptický. Hej, som skeptický. Napríklad sa odmietam zaregistrovať na Facebook. Nič mi to nedá. Už názov komunita sa mi nezhoduje s niečím, čo je také veľké. Čo sa vám na Facebooku nepáči? Ak je to založené na komunikácii, nepotrebujem to. Na to mi stačí e-mail a tri instant messagingy. A aj pri nich rozmýšľam, ako sa dvoch čo najskôr zbaviť. Jednu komunitu odmietate, druhým dvom šéfujete. Ako to ide dokopy? Čo sa mi páči, a o čo sa snažíme, sú viac obsahovo zamerané projekty. Birdz je taký a aj nové Netsity.sk je také. Sú na ňom komunikačné nástroje, ale nie sú prvoradé. Aj preto sme vytvorili štartovací obsah, aby služba nebola prázdna, keď ju spustíme. Vyrobiť slovenský Facebook by som sa nikdy nepokúšal. Stále je tu faktor efektívnosti. Ak niečo neviem urobiť dobre a za prijateľné peniaze, tak to radšej nerobím. Naše komunity boli efektívne, tak sme to skúsili.

Voči komunitám som skeptický, ale láka ma obsah. Birdz je obsahový projekt a Netsity.sk tiež.

Akú veľkú prioritu má Netsity v rámci stratégií Perexu? Nezaradil by som ho medzi ťažiskové projekty tohto roka. Nás v prvom rade stále zaujíma ďalší rast Pravda.sk. Aký rast? Návštevnosti, počtu služieb, technologických kapacít? Čo sa návštevnosti týka, ja poradie v rebríčku veľmi nesledujem. A keď už, neporovnával by som nás s Azetom a so Zoznamom. Ide mi o našu pozíciu porovnateľne so spravodajstvom. V prvej desiatke ma okrem Sme.sk zaujímajú možno tak Aktuality.sk, spravodajské časti televíznych webov. Ale ide aj o rozširovanie záberu, obsahu. Ešte stále nemáme na Pravda.sk všetko, čím by mal taký portál disponovať. Máme k dispozícii kopu obsahu takpovediac zadarmo, a nič s ním nerobíme. Čo také by napríklad nemalo chýbať na Pravda.sk? Papierová Pravda má každý piatok veľmi úspešnú prílohu Recepty. Denníku vďaka nej vždy stúpa predaj. Na webe tie recepty nikde nemáme.

Zdroj: Maňo Štrauch

Jaroslav Matyáš (38) vyrástol v Prievidzi, žije v Bratislave. Vyštudoval ekonómiu, no väčšinu profesionálnej kariéry pôsobí v žurnalistike. Najdlhšie v týždenníku Trend, kde za 13 rokov prešiel prakticky všetkými redakčnými pozíciami. Ako riaditeľ vydavateľstva pre on-line projekty vybudoval portál eTrend.sk. Koncom roka 2007 prešiel do vydavateľstva Perex na pozíciu riaditeľa multimediálneho úseku. Je zodpovedný za rozvoj internetových aktivít Perexu, najmä portálov Pravda.sk, Birdz.sk, Netsity.sk.

Prečo ste ich teda ešte nepreklopili? Využívať obsah z vydavateľstva je veľmi efektívny spôsob rastu. Ale máme obmedzené vývojárske kapacity. Do receptov ma tlačili, aby boli rýchlo vonku, no nechcel som. Nedám to von bez funkcionality, ktorá je podľa mňa dôležitá: aby si človek mohol pridať vlastný recept, okomentovať ho, poslať ďalej. Vaša politika je teda nespúšťať nulové varianty, ale až projekty dotiahnuté do konca, naplno využívajúce možnosti webu? Presne tak. Napríklad pred rokom Pravda.sk v podstate nemala poriadne počasie, úplne jej chýbali servisné informácie. Pritom je to základ, ktorý nesmie chýbať na žiadnom spravodajskom webe. Keď už sme stáli pred úlohou spustiť servisný blok, chceli sme to urobiť poriadne. Hovoríte o obsahovom raste. Pred pár týždňami sme sa bavili s Igorom Kalašom, on nám obsiahle vysvetľoval, že obsahové sekcie sa kvôli nízkej návštevnosti budovať neoplatí. Vám to stačí? Atlasu sa to možno neoplatí a zdá sa im výhodnejšie investovať napríklad do máp. Ale my sme vydavateľstvo, ktoré má veľké kapacity na vytváranie obsahu. Vždy si vyberáme to, čo vieme robiť nejlepšie. Okrem spravodajstva nás zaujímajú spomínané recepty, dom, rodina, bývanie, reality... Zvyšovať úroveň obsahu je pre nás maximálne dôležité, najmä v konkurencii veľkých portálov. Pretože presne to je oblasť, v ktorej oni nikdy nebudú takí silní ako my. Do projektu oŽene.sk ste išli so Zoznamom. Vašimi slovami by sa dalo povedať, že ste mu v podstate požičali časť svojej konkurenčnej výhody. Nám sa to skrátka oplatilo. Finančne aj personálne. Máme rozrobených veľa vecí, nestíhame. Teraz nezoberiem ďalších desať ľudí, aby sme sami rozbehli taký veľký projekt. So ženským magazínom by sme išli na úplne obsadený trh. Podobných je tu sedem alebo osem, a to nepočítam tie malé. Aj keď máme na tento druh projektov obsahové predpoklady, kam by sme to dotiahli sami? Možno na 100-tisíc používateľov mesačne? So Zoznamom to bude mať 300-tisíc, a to sú konzervatívne prognózy. Ak sa oŽene.sk osvedčí, vedeli by ste si predstaviť aj ďalšie podobné partnerstvo? Momentálne nie. Nevidím veľa oblastí, v ktorých by sme si napríklad so Zoznamom nekonkurovali. Museli by sme sa vzdávať pozícií. Ťažko sa nám išlo už aj do tohto spoločného projektu.

Obdivujem expanzívny rast Azetu a Sme.sk. Ale možno budú musieť tento veľa škrtať.

Jednou z veľmi silných sekcií na Pravda.sk je bulvárny Koktail. Neplánujete robiť s bulvárom niečo autonómnejšie, viac ho využívať? Uvažovali sme nad tým, ale zatiaľ to ostane v súčasnej podobe. Aby projekt prežil a zarábal na už tak konkurenčnom trhu, musí byť veľký. Ak by sme odštiepili bulvár, o dosť veľa by sme prišli. Nás živí Pravda.sk, nemôžeme ju ohroziť. Posilnenie bulváru v rámci Pravda.sk by na druhej strane posunulo značku do roviny, ktorá by bola vnímaná menej seriózne. To by bolo v poriadku? Ostrý bulvár pod značkou Pravda určite nebudeme robiť. Vy tvrdíte, že poradie v AIMmonitore veľmi nesledujete. Ale určite chcete s pribúdajúcim obsahom aj väčšie publikum. Akú máte métu? Mám všeobecný cieľ na finančný rok. Rast návštevnosti Pravda.sk by podľa neho mal byť 30%. Momentálne v brandži vládne napätá nálada kvôli šetreniu a úsporným opatreniam. Vy ste už museli nejaké projekty odsúvať alebo škrtať? Tento rok nie. Rozhodovanie, či ísť do niečoho po hlave a zaťažiť sa investíciami alebo personálnymi nákladmi, sme absolvovali ešte vlani na jeseň. Vtedy sme sa predvídavo alebo možno šťastnou náhodou rozhodli byť efektívni. Chceme sa venovať v prvom rade tomu, čo vieme robiť efektívne, rozumne a lacno. Takže sa nebojíte operatívneho znižovania nákladov, ak by sa situácia nevyvíjala dobre? Naše šetrenie zrejme nebude musieť byť extra drastické. Nanajvýš nepošleme na majstrovstvá sveta dvoch redaktorov, ale len jedného. Ale v týchto časoch sa rozhodnutia robia rýchlo. Možno o mesiac budem smutnejší. Už koncom roka ste spomínali, že sa podľa vás v dôsledku krízy začne viac webov sústrediť na efektívnejšie projekty. Kto by napríklad potreboval zefektívniť? Mám taký pocit, že niektorí konkurenti Pravda.sk budú musieť veľa škrtať. Obdivujem, ako expanzívne rastie taký Azet alebo Sme.sk. Nechcem tvrdiť, že sa správajú neefektívne, len si myslím, že si tento rok možno dajú pauzu. Uvidíme. Veľká výzva vo vašom segmente je momentálne spájanie newsroomov. Sme sa o to snaží už viac než rok, u vás naopak takú ambíciu nevidno. My by sme aj chceli, ale ani sa neodvážim na to pýtať peniaze. Využitie ľudí z printu na webe je stále ťažká cesta. Bol som na konferencii v Göteborgu, hovorilo sa o integračných projektoch za desiatky miliónov eur. Napríklad o jednom niekde v Kanade spred dvoch rokov. Výsledok? Rozpačitý. Napriek tomu, že v redakcii vytvorili optimálne podmienky a zvažovali snáď aj farbu koberca. Zatiaľ som nepočul, že by sa to niekomu reálne podarilo s viditeľnými výsledkami v obsahu a súčasne aj v peniazoch.

Využitie ľudí z printu na webe je ťažká cesta. Stojí to veľa peňazí a výsledok je rozpačitý.

V poslednej dobe je ale vidno, že sa aspoň snažíte na webe flexibilnejšie pracovať s textami z printu. To sa už riadi úplne novinárskymi zásadami. S aktuálnymi témami robíme operatívne. Vôbec sa nepozeráme na to, či bude niečo napríklad otvárací titulok novín. Čo trochu šetríme, sú jedine nadčasovejšie veci. Ale tie ani netreba dávať na web hneď, nie je to spravodajstvo. Podľa Igora Kalaša je Pravda.sk dizajnovo veľmi neintuitívna, po obsahovej stránke toho robí málo a nie veľmi dobre. Čo na to hovoríte? Na rozdiel od Igora Kalaša, ktorý sa pri hodnotení dizajnu Pravda.sk odvolával na nejaký prieskum, možno nemám ten luxus, aby som mohol systematicky pracovať s prieskumami. Keď robím projekt, ktorý má nosné náklady napríklad milión, nedám navyše 300-tisíc na prieskum. Ale chápem, že pri redizajne portálu s miliónom unikátov mesačne je to iné. Redizajn Pravda.sk som robil ja a náš mladý grafik Martin Majling. Prieksumy sme si robili len interne, medzi zamestnancami a známymi. Podľa nás je to oveľa lepšie ako predchádzajúca verzia a ohlasy máme dobré. A že sme neintutívni? No neviem. Martin išiel prednedávnom do Prahy na konferenciu, prednášal o efektívnej štruktúre spravodajského webu. Vyhodnotili ho ako najlepšieho prednášajúceho v ten deň. Rozhovor bol autorizovaný so zásahmi, ale bez zmeny významu.

• Registrácia listom na webovú diskusiu? Užívatelia Novinky.cz chcú obísť nový systém samostatným webom

• Videá na Flickr už môže pridávať hocikto

Diskusia (25 príspevkov)