Zázračný chlapec, ktorý v trinástich rokoch spolupracoval s renomovanými výskumníkmi. Keď vyrástol, vykašľal sa na dve vysoké školy, hrával v nočných kluboch a bol blízkym priateľom obhajcu psychedelických drog Timothyho Learyho. Dnes je z neho jeden z najväčších vizionárov v internetovom biznise. Japonský podnikateľ a venture capitalista Joichi Ito sa na technologickej scéne pohybuje takmer dvadsať rokov. Tvrdí, že ani v biznise by sa nemalo zabúdať na ideály. Má vplyv na to, akým smerom sa bude uberať Mozilla, vyrobil niekoľko internetových hviezd a je smutný, keď vidí, že sa nádejné projekty zapredajú kvôli vidine zisku.

Cez víkend ste viedli štyri sympóziá o tom, ako spraviť z internetu nástroj, ktorý ľuďom otvorí čo najväčšie možnosti - pokiaľ možno zadarmo. Ako to ide dohromady s rolou venture capitalistu, ktorý sa práve v prostredí internetu potrebuje správať čo najviac komerčne a trhovo?

Každá spoločnosť, ak chce fungovať, potrebuje určité zložky. Potrebuje verejný sektor, potrebuje občianske aktivity a potrebuje komerčnú sféru. Bez peňazí existovať nedokáže. Sme zvyknutí, že za veľa vecami stoja komerčné záujmy. Nikto dnes nerieši, ako by vznikali niektoré produkty, keby za nimi neboli peniaze. Ťažko si vieme predstaviť, že by napríklad fotoaparáty, diktafóny alebo čokoľvek iné vyrábali dobrovoľníci. Pritom aj to sú nástroje, ktoré nám umožňujú určitú formu zdieľania - podobne ako internet. Zdá sa, že takéto nástroje budú vždy podmienené komerciou.

Zároveň často obhajujete nekomerčné projekty, open source a otvorenosť...

V nekomerčnej sfére, najmä na internete, vzniká v posledných rokoch neuveriteľná hodnota - a firmy to už nemôžu ignorovať.

Hej. Po určitých stránkach je komerčná sféra veľmi efektívna - najmä čo sa týka narábania so zdrojmi. Na druhej strane sú ale aj inovácie, ktorým sa darí omnoho lepšie, ak na nich participujú amatéri a neziskové iniciatívy. Vezmite si napríklad takú Wikipediu. Tá je navštevovanejšia než akákoľvek obsahová stránka na svete. Bez nadšencov, ktorí ju píšu, by to bolo ťažko možné.

Napriek tomu tradičné médiá Wikipediu nerešpektujú ako seberovného partnera.

Tiež si to všímam. A pravdupovediac mi príde naivné, ak niekto popiera iné varianty a berie do úvahy len svoj vlastný prístup. V nekomerčnej sfére, najmä na internete a v technológiách, vzniká v posledných rokoch neuveriteľná hodnota - a firmy to už nemôžu ignorovať. V ideálnom prípade by mali dokonca premýšľať nad tým, ako využiť prípadnú synergiu svojho biznisu a nekomerčných, amatérskych projektov. Poviem príklad: bavíme sa o Wikipedii a jej obrovskej návštevnosti. Na druhej strane vyhľadávač, z ktorého na Wikipediu prichádza najväčší traffic, je Google - komerčne veľmi úspešná firma. Ten vzťah medzi nimi existuje.

Ako dlho potrvá, kým sa komerčné firmy dokážu takto adaptovať?

Ešte to chce čas, ale príde to. Firmy to budú musieť pochopiť. Nemal by to byť až taký problém, tie vzťahy sú pomerne jednoduché. Wikipedia má napríklad pravidlo, že na ňu človek môže pridávať iba také fakty, s ktorými sa možno odvolať na nejaké mainstreamové médium. Tým pádom sa stáva pre médiá interfacom. Existovať bez nich nemôže a ešte im aj posiela návštevníkov, ktorí by na ňu inak ani neboli prišli. Zvyšuje ich hodnotu. Tým, že sa na ne odvoláva, vyrába z tradičných médií autoritu. Pre médiá by nemal byť problém pristúpiť na takúto hru.



Aj tak ale o Wikipedii často premýšľajú ako o konkurentovi a cítia sa zahnané do kúta. Koniec koncov mnohí zástancovia user-generated médií a neobmedzeného šírenia obsahu na webe vidia práve v mediálnych korporáciách svojho úhlavného nepriateľa.

Tento dojem, že user generated content môže pripraviť médiá o biznis, je podľa mňa z veľkej časti nedorozumenie. Naozaj je to často otázka partnerstva a nejakých "úloh". Tradičné médiá dokážu novinárov ochrániť pred súdnymi spormi, dokážu poslať štáb ľudí do Sudánu bez toho, aby ich to zruinovalo. Také možnosti blogeri ani Wikipedia nikdy mať nebudú. Ale na druhej strane blogeri prinášajú médiám používateľov, alebo môžu aspoň čiastočne pomôcť s vyrábaním obsahu. Pochopil to už aj taký Reuters, keď začal spolupracovať so službou Global Voices. Tá má po celom svete sieť spolupracovníkov - amatérov a môže Reutersu dodať materiál z krajín, ktoré on z vlastných kapacít pokryť nedokáže. To je bezproblémové spojenie a obe strany z neho profitujú.

Prečo sa teda napríklad veľkí producenti obsahu - filmové štúdiá, televízne spoločnosti, nahrávacie firmy - zdráhajú dať svoj content na web zadarmo úplne bez obmedzení?

Pretože sa boja. Ich obsah bol doteraz prémiový, ľudia si ho kupovali a majitelia práv nad ním mali úplnú kontrolu. Logicky sa obávajú, čo sa stane, ak s ním hocikto odrazu bude môcť robiť čokoľvek sa mu zachce. Je to podobné ako s právami pre ženy. Dovoliť ženám, aby začali pracovať, bolo pre mnoho ľudí nepredstaviteľné. Ale zdvojnásobilo to pracovnú silu. Podobne ak amatérom dovolíme participovať na našej produkcii, dáme im prístup k maximu zdrojov, vznikne Wikipedia a Linux a zmení sa celý prístup k tvorbe obsahu alebo softvéru. Vytvoriť webovú službu kedysi stálo milióny dolárov, dnes je to otázka pár stovák. Know-how sa už nekoncentruje v jedných rukách a zrazu máme služby ako Twitter. A výsledný efekt pre spoločnosť je vynikajúci.

Tým, že vôbec také projekty vznikajú, alebo priamo ich funkcionalitou?

Tým, že vznikajú. Nadšenecké projekty ženú spoločnosť dopredu. Veľa firiem by sa inak zaseklo kvôli nedostatku inovácie. Ak by nebolo Firefoxu, Internet Explorer 7 by nikdy nevyšiel. Ak by nebolo blogovacích nástrojov, všetky contentové služby by stále bežali na produktoch typu IBM Websphere a vlastnú stránku by si mohli dovoliť len veľké korporácie.

Nadšenecké projekty ženú spoločnosť dopredu. Ak by nebolo Firefoxu, Internet Explorer 7 by nikdy nevyšiel.

Šéfujete Creative Commons, najmä v oblasti duševného vlastníctva zastávate názor, že všetko by malo byť prístupné pre všetkých. Nestretávate sa s výčitkami, že to trochu pripomína socializmus?

Creative Commons čiastočne vychádza z názoru, že ľudia svoju spoločnosť stavajú na myšlienkach, a že vedomosti a nápady sú jej fundamentálne zložky. V takejto spoločnosti je veľa vecí, ktorým sa darí lepšie, ak sú zdieľané. Jazyk, napríklad. Ak by bolo každé jedno slovo chránené copyrightom a človek by ho nemohol použiť bez toho, aby zaplatil tantiémy, kam by sme sa dostali? Pritom to slovo niekto vymyslel. A každý ho môže používať, meniť a upravovať bez toho, aby si pýtal povolenie. Podľa mňa toto nie je socializmus, nie je to filozofia, ktorá úplne obracia trhové princípy.

To pôsobí dosť idealisticky. Podľa takýchto kritérií sa rozhodujete aj pri rozhodovaní o tom, kam investovať?

Investujem do projektov, s ktorými sa stotožňujem. Zväčša ide o firmy poskytujúce infraštruktúru, ktorá by mala ľuďom uľahčiť zdieľanie: založenie blogu, albumu fotografií na Flickri, prepojenie hudobníka s poslucháčom na Last.fm. Stále dúfam, že moje investície pomôžu vyriešiť problémy, ktoré by komunita na vlastnú päsť bez finančnej injekcie rozlúskla len ťažko.

Tie projekty budú ale postupne chcieť zarábať. Nepovedie to ku kompromisom, ktoré už s počiatočnými ideálmi nebudú mať nič spoločné?

Pripúšťam, že v tomto ohľade vznikajú problémy. Súvisí to so spôsobom, akým funguje dnešný trh. Keď firma vstupuje na burzu, stáva sa obvykle veľmi krátkozrakou, hlavne čo sa týka krátkodobého zisku. Dobrý príklad je Google. Trh ho tlačí k tomu, že sa čoraz viac zameriava na okamžitý profit a menej myslí v dlhodobom horizonte. Takisto spoločnosti, ktoré postupne získavajú čoraz viac investorov, stále menej a menej myslia na svoju komunitu.

Myslíte aj konkrétne niektoré z momentálne populárnych user-generated komunít?

Hej. Niektoré sa nechali pokaziť.

Napríklad ktoré?

Vidno to napríklad na blogoch. Kedysi dávno, v začiatkoch masového blogovania, ľudia kopírovali komentáre z Movable Type a pridávali ich na Blogger.com. Robil to každý, bralo sa to ako pozitívny prínos pre komunitu, šírili sa tak informácie a nikto to veľmi neriešil. Potom sa Blogger stal súčasťou Google, služby si začali konkurovať a už to nebolo až také nezištné. Takže áno, aj takéto veci sa dejú. Venture capital a akvizície ničia časť hodnôt, s ktorými start-up začína.

Ako to ovplyvňuje vaše investičné rozhodnutia?

Najmä contentové služby sa napríklad dosť často snažím viesť k tomu, aby sa priveľmi nefixovali na investorov. Niekoľko spoločností som takto už "obrátil" na neziskové projekty. Skrátka som im povedal, že podľa mňa dokážu prežiť aj bez rizikového kapitálu, že si bez neho dokážu vybudovať biznis model a zarobiť si na vlastné prežitie.

Internetový biznis dnes preteká peniazmi. Prečo by si mladá ambiciózna firma mala vybrať takýto scenár?

Práve kvôli kompromisom, o ktorých sme hovorili. Pretože v konečnom dôsledku pochopí, že bude omnoho čistejšia, ak ostane mimo veľkého biznisu, než keby sa musela podriadiť investorom alebo novým majiteľom.

To pôsobí, akoby rozbehnúť internetový start-up bola vážna skúška morálky...

Venture capital a akvizície ničia časť hodnôt, s ktorými start-up začína.

Až také extrémne to zas nie je strane. Rizikový kapitál pre start-upy je ešte vždy lepší ako začínať vo veľkej firme. Napríklad taký instant messaging - najväčší hráči boli dlho AOL, Microsoft a Yahoo!. Od začiatku sa odmietali spájať, boli tam obrovské problémy so spoluprácou. Od začiatku sa koncentrovali v prvom rade na to, ako medzi sebou postaviť bariéry. A zakonzervovali sa na úplnom bode mrazu. Takže start-upy, aj keď sa nechajú vidinou zisku doviesť k určitým nepríjemným kompromisom, sú na tom ešte vždy lepšie ako takéto nepružné molochy.

Bez ohľadu na investorov musia start-upy riešiť, ako sa uživia, ako postavia svoj biznis model. Najčastejšie to skúšajú cez reklamu, idú na to dobre?

Internetová reklama má podľa mňa veľký potenciál. Inzerentov internet zaujíma, pretože je vedeckejší, efektívnejší, lepšie merateľný a v porovnaní s inými platformami má kopu zatiaľ neodskúšaných modelov. Nalieva sa doňho veľa peňazí a veľká časť z nich môže nakoniec smerovať do mladých projektov a nemusí to dopadnúť zle. Ide len o to, aby bola on-line reklama dobre nastavená, nebola intruzívna a prinášala ľuďom relevantné informácie. Čo je paradoxné, lebo dnes existuje obrovský reklamný biznis, ktorý je iritujúci a neefektívny.

Veľká časť používateľov sa s jeho prispením stáva načisto neznášanlivou voči reklame. Start-upy to stavia do pomerne patovej situácie...

Áno. Pritom najmä pokiaľ ide o peniaze, ktoré by išli na podporu ich obľúbenej platformy, boli by používatelia za iných okolností možno zhovievavejší. Pretože komunita ako taká je často veľmi tolerantná. Prirodzene, mala by mať právo spolurozhodovať o tom, kto bude inzerovať a ako sa bude platforma ďalej vyvíjať. Za takých okolností to môže fungovať. Nie je to stratené a navyše, reklama už prestáva byť najväčší problém. Čochvíľa budú mať start-upy na krku iné starosti.

Čo máte na mysli?

Týka sa to hlavne projektov menej orientovaných na zisk, viacerých contentových služieb, ktoré som spomínal. Začína byť problém motivovať ľudí, aby na nich pracovali. Môže za to určitá bublina, ktorá tu vzniká. Neziskové služby majú totiž v porovnaní s komerčnými firmami jednu veľkú nevýhodu: nemôžu lákať ľudí opciami. Týka sa to napríklad aj takých veľkých projektov, ako je Mozilla Foundation, v ktorej predstavenstve sedím. Máme šťastie, lebo máme pomerne veľa peňazí. Ale aj tak je pre nás problém získať kvalitných ľudí. Lebo viete, mať peniaze je vždy fajn. A mať akcie úspešnej firmy je lukratívnejšie a motivujúcejšie než pracovať ako rádový zamestnanec za rádový plat.

Politika nie je prekážka? Predsa len najmä v oblasti contentu bojujete za zmenu určitých zabehnutých a dobre regulovaných postupov.

V ideálnom svete, ak by politici v prvom rade mysleli na ľudí, snažili by sa hľadať riešenia, ako spraviť život jednoduchším, kvalitnejším a tak ďalej. To by sme mali vyhraté.

Ale v ideálnom svete nežijeme.

Hej, ale aj tak - človek sa nemôže vzdať. Ekológia tiež dlho bola a stále ostáva finančne odstrašujúcou. Ale po čase sme si uvedomili, že ak niečo nespravíme, všetci pomrieme. Vyhral verejný záujem. Podobný problém treba riešiť aj v oblasti obsahu a jeho šírenia.

Na jednom zo sympózií sa z publika ozvala poslankyňa sediaca v Európskom parlamente. Priala vám všetko dobré vo vašom úsilí, ale prorokovala vám ešte ťažký boj...

Hej, lenže pani poslankyňa zabudla, ako sa asi ľudia starajú o politiku. V USA má Kongres u obyvateľov osempercentnú podporu - to si môžeme rovno zaokrúhliť na nulu. Ľudia nepadajú na zadok z politikov a tým pádom je ešte lepšie vidno, čo má na politiku najväčší vplyv: politici sa vždy pohli tam, kam sa pohol biznis. Radšej by som sa teda sústredil na to, ako presvedčiť firmy, že ak budú flexibilné, zarobia viac peňazí.

pošli do vybrali.sme.sk

• Potvrdené: ICQ odchádza od Zoznamu k novým partnerom - Centrum a Atlas

• Ďalší záujemca o Seznam.cz, najnovšie ho chcú Rusi

Diskusia (1 príspevkov)